Vyšli sme po schodoch hore. Vzhľadom na to ako je Garley starý to tu má celkom pekne a navyše moderne zariadené. Kožená sedačka a vedľa nej kreslo. Obrovska plazma vysiaca nad krbom a pri sedačke sklenený stolík. Čudujem sa, že z učiteľského platu si dokáže takéto niečo dovoliť.
,,Udržíš ho ešte?" Spýtal sa Theo po chvíli
,,Zatiaľ áno, no neviem na ako dlho." Pokúsila som sa o úsmev. Zastal pred drevenými dverami a pustil Harryho. Celý sa na mňa zvalil a ja som mala čo robiť aby som nestratila rovnováhu.
,,Tu ho polož a ty bež do kúpeľne. Sú to prvé dvere na chodbe vľavo." Prikázal mi. Zaskočilo ma to, že mi tak dôveruje a samú ma púšťa tam. Urobila som čo mi povedal. Harryho som položila na stoličku a šla som do kúpeľne. Prechádzala som okolo jedálne a na stole som zbadala jedlo. Prehmatala som si vrecká a našla som si tú tabletku, ktorú mi ešte pred chvíľou dával Theo, aby som ju zjedla. Do vody ju strčiť nemôžem, pretože by sa nerozpustila. Po špičkách som prebehla do kuchyne, ktorá bola hneď vedľa jedálne a potichu som otvorila zásuvku. No to čo som hľadala v nej nebolo. Otvorila som druhú zásuvku a našla som v nej nôž.
,,Aj toto mi pomôže." Nôž som pritlačila na okrúhlu tabletku. Silou som tlačila až kým z nej nebol prach. Nasypala som si ho do ruky a vrátila som sa naspäť do jedálne. Do polievky som nasypala ten prach a zamiešala som ju. Keď som začula kroky, rozbehla som sa na chodbu a vošla som do prvých dverí naľavo, presne ako mi povedal Theo. Pustila som vodu a začala som sa rýchlo vyzliekať.
Klop klop
,,Áno?" Ozvala som sa vystrašene.
,,To som ja Theo, keď sa osprchuješ príď do jedálne. A žiadne sprostosti, Harry je so mnou." Odpovedal.
***
Voda bola príjemne teplá. Zmývala zo mňa všetkú špinu z posledných dní. Zavrela som oči a na chvíľu som sa cítila ako doma. Spomenula som si na mamu, ocka, Codyho...... na to ako všetci sedíme za stolom a spoločne večeriame. Ako je to asi teraz doma? Cody im určite povedal čo je vo veci..... rýchlo som otvorila oči, čím som zahnala slzy. Nemohla som sa nad týmito vecami myslieť. Teraz nemôžem byť slabá, čoskoro ich uvidím. Snáď.......
Vyšla som zo sprchového kútu a poutierala som si telo. Obliekla som sa znova do tých mojich špinavých vecí a šla som do jedálne. Na stoličke tam sedel Harry a spal. Thea som nikde nevidela. Prišla som až k stolu a jedlo na ňom už nebolo.,,Myslel som si, že si inteligentnejšia, Carrie." Ozval sa hlas spoza mňa.
,,Neviem o čom hovoríš." Otočila sa sa na neho a jedným očkom som sledovala Harryho.
,,Nehraj sa na sprostú!" Zareval. ,,Už ti neverím. Mohlo mi to napadnúť skôr. Naozaj si si myslela, že ti zožeriem to, že si zjedla tú tabletku? Asi viem aké má účinky a na tebe sa ani jeden z nich neprejavuje." Hovoril a približoval sa ku mne, na čo som ja zas cúvala vzad až kým som nenarazila do stola.
,,Stále neviem o čom vravíš...."
,,O tej tabletke v mojom jedle! Fakt si si myslela, že to zjem?" Začínala som sa ho čoraz viac bať. Jeho tvár bola tesne pri mojej, skoro ako pred bozkom. Díval sa mi do očí a ja som uhla pohľadom.
,,Prepáč..."
,,Mne sa nemusíš ospravedlňovať Carrie, ale jemu." Ukázal prstom na spiaceho Harryho, ktorý mal na sebe čisté tričko a obväz. ,,Už mu nijako nepomôžem. Nepodám mu žiadne lieky, ani mu nevymením obväzy aaaaaa...." nedokončil no zasmial sa.
,,Ale on za nič nemôže, prečo by si mal trestať práve jeho? Potrestaj mňa a všetko bude okej. Budeme si kvit."
,,Máš pravdu, on za nič nemôže, no ani ja." Pozrela som sa na neho nechápavým pohľadom. ,,Pokiaľ viem, nič som ti nespravil, práve naopak pomáhala som ti a ty si mi do jedla dala uspávaciu tabletku. Čo si s ňou chcela? Chcela si ma ňou uspať a újsť, čo?" Zahladela som sa do zeme, lebo som uvedomila, že má pravdu. ,,Myslel som si." Povedal po chvíli môjho mlčania.
,,Ale..."
,,Už dosť Carrie! Dôveroval som ti a ty si ma sklamala." Videla som v jeho očiach že ho to hnevá. Schmatol ma za lakeť a odniesol ma naspäť do pivnice. Harryho si nechal ešte u seba a ja mám strach, čo s ním teraz bude.
Ahoj :) taaak po nekonečných sľuboch vám konečne vydávam ďalšiu časť, ktorá sa vám dúfam páčila.
Inaaaaaaaaaak, chcela by som sa vám NESKUTOČNE POĎAKOVAŤ ZA VIAC AKO 25K VIDENÍ!!!!!!!!!! Ste úolne dokonalý❤❤❤
Milujem vás
diuska01
YOU ARE READING
Ľadový Bozk
RomanceTakže to si ty. To dievča, ktorému som dnes zachránil život." ,,Áno to som ja." Prikývla som zahambene. Sklopila som pohľad. ,,Takže....." začal. ,,Takže čo?" Spýtala som sa ho? ,,Nepoďakuješ mi?" ,,Mala by som?" ,,Si nejaká drzá." Zasmial sa. ...