,,Ahoj." Ozval sa. Jeho hlas sa nezmenil. Bol stále rovnaký. Sadol si vedľa mňa a od ucha k uchu sa na mňa usmieval.
,,Čo tu robíš?" Opýtala som sa ho po druhýkrát.
,,Idem domov. Do Kanady."
,,Domov? Pokiaľ viem, tak tvojim domovom malo byť na dva roky Nórsko."
,,Hej malo, no už nie je." Žeby ho odtiaľ vykopli? Pochybujem veď on bol špičkový, cestoval z jedného klubu do druhého. Vykupnutie nehrozilo.
,,Jak to?"
,,Prečo ideš ty domov?" Spýtal sa. Akože vážne? Na niečo som sa ho pýtala a on úplne odbočí od témy.
,,Kvôli bratovi."
,,Aj ja."
,,Ty ideš za mojim bratom?"
,,Počul som čo sa stalo a musel som sa vrátiť domov. A odísť z klubu." Takže on odišiel z pomaly najlepšieho hokejového klubu domov, len pre to, aby videl môjho brata?
,,Prečo?"
,,Lebo vďaka nemu som dostal to čo som vždy chcel. No potom som o to došiel. A on za to nemôže." Povedal. Mráz mi prešiel po chrbte. Nie v tom zlom slova zmysle, práve naopak. V tom dobrom. Tá vec, ktorú vždy chcel som ja. Doteraz som sa na neho nepozerala, no teraz som musela. Zdvihla som svoj pohľad k nemu. K Harrymu.
Ahojte, tak taká fakt mega kratka kapitola je tu. Dúfam, že nevadí no sľubila som kapitolu už včera, no nejako mi to nevyšlo, tak dávam dnes. Aj keď je naozaj krátka.
YOU ARE READING
Ľadový Bozk
RomanceTakže to si ty. To dievča, ktorému som dnes zachránil život." ,,Áno to som ja." Prikývla som zahambene. Sklopila som pohľad. ,,Takže....." začal. ,,Takže čo?" Spýtala som sa ho? ,,Nepoďakuješ mi?" ,,Mala by som?" ,,Si nejaká drzá." Zasmial sa. ...