Ľadový Bozk

12.Kapitola

Chvíľu som tam ešte len tak stála a rozmýšľala som čo mám urobiť. Rýchlo som sa obula, vzala som si bundu a rozbehla som sa von, s nádejou, že ho ešte zastihnem. Bežala som až k hlavnej ceste, kde nikto nebol. Nebol tam nikto, ani Harry. Vzdychla som si a rozplakala som sa. Prečo som bola taká sprostá? Prečo som bola taká sebecká? Ja som sa na neho nahnevala kvôli takej blbosti, nepozerala som sa na neho, na jeho city. Pozerala som sa len a len na seba a na svoju hrdosť, ktorá mi vzala jediné na čom mi kedy záležalo. Čo by sa stalo keby náhodou som mu povedala, že sa na neho nehnevám a že ho ešte stále milujem? Toľko nezodpovedaných otázok..... Vrátila som sa teda domov, kde ma už čakal Cody.

,,Ahoj!" Povedal s plnými ústami. ,,Čo robíš tak skoro doma?" Spýtal sa.

,,Došlo mi zle tak som došla domov." Povedala som mu a pobrala som sa do izby.

,,Carrie, čo sa stalo?" Zastavil ma Cody a prehĺtol sústo, ktoré mal ešte prednedávnom v ústach.

,,Nerieš to." Povedala som mu a pokračovakla som v ceste do izby.

,,Harry? Tá jeho zmluva?"

,,Nechaj to tak Cody."

,,Carrie on..."

,,Áno viem. On tam išiel kvôli mne, nechcel tu už byť keď videl, že o to nestojím. Ale ja.. ja...." sadla som si na schodi s plačom.

,,Ale čo Carrie? V tomto musím stáť pri ňom. Bola si k nemu hnusná pritom ti absolútne nič neurobil"

,,Ale..." prerušila som ho.

,,Carrie teraz hovorím ja! Správala si sa k nemu ako ku psovi, pri tom ti on chcel len dobre. Snažil sa ti splniť tvoj sen o ideálnom rande. Chcel si ťa získať! A ty? Ty si sa mu odmenila tvojou bezočivosťou."

,,Cody, ty to nechápeš!" Zakričala som.
,,Ja som sa na neho hnevala iba spočiatku, no potom už nie! Odpustila som mu aj keď nebolo čo."

,,Presne, nebolo čo. Ale on to necítil. Volal mi po tom čo tu bol sa s tebou rozlúčiť. Najskôr si myslel, že ho zastavíš, no ty si sa potom znova zmenila. On by bol schopný sa vzdať svojho sna kvôli tebe."

,,Kebyže to viem, tak ho zastavím. Plakala som ako kôň a nikdy si neodpustím to čo som mu spravila a ako som sa k nemu chovala."

,,A čo tak zrazu?" Spýtal sa ironicky.

,,Pretože som si uvedomila, že ho milujem." Povedala som mu a on ostal pozerať na mňa celý prekvapený.

Ahoj, tak dnes ešte jedna kapitolka je tu :)). Zajtra by som možno dala este jednu. Tí čo čítate NEROZHODNÚ a VYVOLENÍCH tak kapitola by mohla byť tak isto zajtra, najneskôr pozajtra.
diuska01