33.Kapitola

1.6K 111 9
                                    

Pohľad Harryho

Carrie som zanechal asi 20 odkazov a 100 sms-iek no na nič z toho neodpovedá. Keď som chcel ísť za jej rodičmi tak boli v nemocnici, no ja som ich nechcel rušiť. Dnes by mali ísť za ním niekedy poobede, tak rozmýšľam, že za ním pôjdem ja, a teraz!

Rýchlo som sa obliekol, nasadol som do auta a namieril som si to do nemocnice.
Bol som tam do dvadsiatich minút a to som rýchlo vystúpil z auta a utekal hore na oddelenie.

,,Idem za Codym Benettom." Zastavil som sa pri pulte so sestrou.

,,Ste rodina?"

,,Niečo také." Premerala si ma pohĺadom a chvíľu ma sledovala. No nakoniec ma pustila.

,,izba 13"

,,Áno viem. Ďakujem." Usmial som sa a rýchlo som išiel za ním. Má novú izbu, preložili ho už ďalej od lekárskej miestnosti, zjavne je už na tom lepšie.

,,Harry, braček!" Privítal ma Cody s úsmevom.

,Ahoj!" Odzrdravil som sa mu.

,,To ma ani neprivítaš objatím a kde je Carrie? Čakal som, že prídete spolu." Usmial sa a pohľadom behal po izbe.

,,Ona mala prísť?"

,,No písala sms-ku mne a aj rodičom ešte včera večer, že ostane u teba.... no čo? Konečne ste zasa spolu, že?"

,,Ako to myslíš Cody?!" Hnev vo mne stúpal a nervozita tiež. Bojím sa čo je s ňou, kde je a s kým.

,,Konečne odišla od toho debila Jakea. Som rád, že je s tebou. V bezpečí."

,,Cody...." začal som. ,,Carrie so mnou nie je. Nič medzi nami nie je. Sme len kamaráti a u mňa včera nebola. Mali sme sa stretnúť, no nebola ani na mieste stretnutia. Volal som jej a písal no nič."

,,Harry, ty si robíš zo mňa srandu, však?"

,,Nie Cody. Hovorím úplne vážne. So mnou nebola a s Jakeom sa nerozišla."

,,Sakra! Toto sa nemalo stať! Nie! Ja som to vedel! Celý ich vzťah, všetko...."

,,Cody, čo hovor! Kde je a s kým?" Zakričal som zo zúfalstva.

,,Jake... on. Týždeň pred tým, čo šli do Chicaga som ho videl v kaviarni kde pracujem s jedným chlapíkom. Oslovoval ho.... ehm... priezviskom. Vyzeral ako učitel."

,,Garley?"

,,Áno, to je to meno! Počkať Harry odkiaľ ho poznáš?"

,,O čom sa rozprávali?"

,,O Carrie. A o tom, či je všetko pripravené a naplánované, či na teba zabudla a či sú oni dvaja spolu. V tom čase ešte neboli, no v tom Chicagu sa dali dokopy a...."

,,Musím ísť!" Povedal som mu a odišiel. Nič ma v tejto chvíli nezaujímalo. Pred očami mi behali rôzne hrôzostrašné scény, ako Garley Carrie ubližuje. Ako sa ju vtedy v škole pokúsil znásilniť.....
No teraz musím ísť do školy, za Garleym.


Auto som odparkoval na školskom parkovisku. Najskôr pôjdem za Jakeom a potom za Garleym. Vymlátim z nich pravdu o Carrie.
Vojdem do kaviarne. Zvonček zacinká a časníci spozornejú. Zbadám medzi nimi aj Jakea. Idem k nemu a on zbledne. Ovládne ho panika.

,,Kde je?" Zakričal som na neho.

,,Kto?"

,,Ty dobre vieš kto. Carrie! Kde je?!" Zakričal som na neho hlasnejšie a sotil som ho dozadu.

,,Ja neviem...."

,,Neklam! Povedz mi kde je inak okamžite pôjdem na políciu!"

,,Prosím Harry, ukľudni sa!"

,,Ja sa neukľudním. Ide tu o Carrie!" Pri vyslovení jej mena sa mi zlomil hlas. ,,Ak ti na nej ešte aspoň trošku záleží, ak si ju niekedy mal rád, tak mi povedz kde je." Hlúčik časníkov stojí pri Jakeovi. Je opretý o pult a rozmýšľa.

,,Nikdy som ju neprestal milovať."

,,Tak kde je?" Nadýchol sa a poriadne sa poobzeral okolo.

,,U Garleyho."

,,Ja som to vedel! Kde to je?"

,,26 Venue Street." Rozbehol som sa von z kaviarne a nasadol som do auta. Za Garleym pôjdem neskôr. Prvoradá je teraz Carrie. Moja Carrie. So studenými rukami a krásnym úsmevom, s jej modrými očami. Tak strašne ju milujem. Toto je jediná šanca ako ju získať späť.

***

Myslel som, že tu bude blok bytov a domov, no toto je staré opustené miesto. Čakal som, že toto bude v meste, no toto je nejaký zapadákov. Navigácia ukazuje, že som v ciely, no mne sa to nezdá. Aj tak vystúpim z auta a kráčam smerom k domu.
Je starý, no veľký a vyzerá pekne. Zastavím sa pri dverách a zaklopem.

Pohľad Carrie

Koľko ešte? Už nevládzem. Som hladná a smädná. Theo vravel, že by mi mal doniesť jedlo do 15-tich minút. Koľko času už prešlo? Počujem klopanie na dvere. Niekto došiel. Pribehnem k dverám, ktoré smerujú do domu a počúvam.
Počujem kroky a následné otvorenie dverí.

,,Dobrý." Počujem. ,,Býva tu pán Garley?" Ten hlas poznám! To je Harry!

,,Kto sa pýta?"

,,Jeho žiak. Viete, nezmaturoval som a vravel, že mi pomôže s prípravou, tak ma pozval k nemu......"

,,Harryyyyyyy tu soooom!" Zakričala som.

,,Harryyyyyyyyy som dole v pivnici. Prosím pomôž mii!"" Kričala som z plného hrdla.

Pohľad Harryho

Dobrý." Počujem. ,,Býva tu pán Garley?" Spýtal som sa pri dverách, keď mi otvoril nejaký chlapík.

,,Kto sa pýta?" Povedal prísne.

,,Jeho žiak. Viete, nezmaturoval som a vravel, že mi pomôže s prípravou, tak ma pozval k nemu. Je toto 26 Venue Street, však?"

,,Bolo, no už nie je."

,,Takže som tu nesprávne?"

,,Ste tu správne. Len momentálne Garley nie je doma. Ľutujem, no je v práci."

,,Aaach, prepáčte, nevedel som..." chcel som dopovedať no začul som krik.

,,Harryyyyyyy tu soooom!" Počul som zreteľne. To je Carrie!

,,Harryyyyyyyyy som dole v pivnici. Prosím pomôž mii!" Pozrel som sa na chlapíka, ktorý ihneď zbledol. Vrazil som mu päsťou tváre a on oadol na zem. Ja som vošiel dnu a šiel som sa hlasom.

Už idem Carrie. Neboj sa. Bez teba neodídem.

Čauko, tak na dnes ešte jedna kapitola :)) väčšina z Harryho pohľadu, tak dúfam, že to nevadí. Každopádne ďakujem za čítanie.
Ps: VY STE NESKUTOČNÍ!!!! MÁME VYŠE 9K VIDENÍ. VEĽKA VĎAKA VÁM PATRÍ. BEZ VÁS BY SOM TO NEDOKÁZALA.
diuska01

Ľadový BozkTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang