Ľadový Bozk

2.Kapitola

  Cesta v Jakeovom aute ubehla pomerne rýchlo. Vysadil ma rovno pred domom, kde som sa mu samozrejme poďakovala a ospravedlnila za ten neporiadok.

,,To je v pohode." Usmial sa. Mňa trošku straslo od zimy, tak som si pošúchala ramená rukami.

,,Nie, nie je. Určite som ti už vopred narobila problémy." Klesla som pohľadom na zem. Jake podišiel ku mne a ukazovákom mi zdvihol bradu. Zahľadel sa mi do očí. Pomaly sa ku mne začal približovať. Naše pery boli od seba vzdialené pár milimetrov, no potom sa odtiahol.

,,To je jedno. O mňa sa nestaraj." Povedal. ,,Ty sa len modli, aby si si vedela oprať nohavice." Pozrel sa na ne a zasmial sa. Chvíľu bolo celkom trápne ticho. Nevedela som čo povedať. Ešte raz som sa mu za všetko poďakovala a otočila som sa, smerujúc k dverám domu.

,,Carrie?" Zastavil ma jeho hlas. Ja som sa okamžite otočila. ,,Uvidíme sa zajtra?" Spýtal sa zvedavo.

,,Nechaj sa prekvapiť." Zahryzla som si do spodnej pery a odomkla dvere. Poslednýkrát som sa na neho zadívala a vošla som dnu. On tam ešte chvíľu ostal stáť a s úsmevon prešiel cez cestu k svojmu domu.

  Vyšla som zo sprchy stále rozmýšľajúca nad dnešným večerom. Jake je predsalen môj sused. Poznám ho už desať rokov a ako malí sme sa stále spolu hrali. Nehovorím, že je škaredý, nezdvorilý.... práve naopak. On je predstaviteľom takého pravého frajera. No pre mňa nie je moc dobrý. Beriem ho ako druhého brata, s ktorým mám výborný vzťah.

,,Čo sa ti dnes stalo?" Prišla do mojej izby mama s nohavicami v ruke.

,,Ani sama neviem." Zasmiala som sa.

,,To nie je smiešne." Pozrela sa na mňa škaredo. ,,Večera je na stole." Povedala a odišla zrejme do práčovne.

  V kuchyni sa otec bavil s Codym o hokeji. Veď ako inak. Bavili sa o jeho tréningu, že im tam došiel nejaky nový chalan.

,,Ahoj moja, ako bolo v škole?" Zmenil tému otec, keď ma videl si sadať k stolu.

,,Nič nové. Ako vždy. Nuda a hodina s Garleym bola strašná, som rada, že žijem." Nabrala som si cestoviny do taniera a pustila som sa do jedenia.

,,Som rád, že ho už nemáme." Zasmial sa Cody. Ja som ho len prebodla pohľadom a naložila som si do úst ďalšie sústo cestovín.

,,Ten chalan, Harry, je naozaj dobrý. Kebyže ho vidíš na ľade. Tréner ho ihneď vzal do tímu a v sobotu ide s nami už na zápas." Povedal na jeden nádych. ,,Inak..." prežul svoje sústo Cody. ,,nemohol by som zajtra spraviť malý uvítací večierok pre neho? Chalanom to rodičia nedovolia a chceme potešiť Harryho." Povedal prosebne.

,,Ja neviem Cody. Mama aj ja budeme unavení po robote a doma budeme mať akože ďalšiu službu?" Povedal otec váhajúc.

,,Veď je piatok a ty s mamou môžete ísť k starkej. Vraveli ste predsa, že starký mal narodky, aspoň mu môžete ísť zablahoželať." Vyjednával Cody. Ja som len sedela a pozerala na Codyho metódy vyjednávania. On si totižto vedel vybaviť všetko, tak sa chcem naučiť nejaké finty.

,,Áno, ale oni bývajú v Európe. To sa nám tam neoplatí ísť." Povedal otec a vyzeralo to, že skončil, no Cody pokračoval.

,,Veď o tom vravím. Pôjdete tam na celý víkend. Aspoň si oddýchnete." Zdvihol obočie a usmial sa.

,,Mne je to jedno, bež si to vybaviť s mamou." Ukončil debatu otec. Cody položil príbor a vybehol za mamou.

,,A čo ja?" Spýtala som sa.

,,Čo ty?" Zareagoval protiotázkou otec.

,,Čo bude so mnou?" Spýtala som sa ho znova.

,,Ty? Pôjdeš s nami." Povedal otec.

,,Čo? Ale ja mám zajtra dôležitý tréning. V nedeľu idem na súťaž." Povedala som mu.
  Už šesť rokov krasokorčuľujem. V nedeľu ma čaká jedna z najdôležitejších súťaží v mojom živote. Budú tám rôzne krasokorčuliarske hviezdy.

,,Tak ostaneš doma. Dúfam, že ťa Cody aspoň trochu ustráži." Povedal a odišiel od stola. Ostala som tu sama dúfajúc, že mama Codymu dovolí urobiť si párty. Už len tá myšlienka, že celý víkend budeme mať voľný dom, v ktorom v piatok budú desiatky hokejistov. Mám sa na čo tešiť.

Hello! Takže v rýchlosti vám chcem oznámiť, že ďalšia časť bude asi už zajtra.