Ľadový Bozk

22.Kapitola

V Chicagu sme len druhý deň, no mne sa to zdá ako večnosť. Neviem čím to je, žeby som sa tu cítila dobre?
Pozriem sa na hodinky v izbe. 23:48. Oči mám opuchnuté od únavy, no spať sa mi nechce.
Chytím do ruky telefón a vytočím mamino číslo.

Halo?
Mami? Ahoj, to som ja Carrie.
Aaa Carrie srdiečko. Čo sa deje, že mi voláš druhýkrát, je všetko v poriadku? A kde vlastne si, po včerajšom telefonáte som sa toho veľa nedozvedela.
Som v Chicagu. Pôvodne sme mali ísť do Los Angeles, ale bol tam nejaký atentát, tak sa všetky cesty museli uzavrieť. Ale inak je tu super, krásne.
To som rada srdiečko. Tak ja už pôjdem spať. Pozdrav Jakea. Ľúbim ťa
Aj ja teba mami. Pá
Maj sa

,,Kto to bol?" Spýtal sa Jake stojac za mnou. Jeho ruky mi obrúžili pás. Zašteklilo to a ja som sa usmiala. Pripomenulo mi to dnešné ráno. Volanie s mamou, jeho ruky okolo môjho pása, odmietnutie.... no teraz ho neodmietnem. Nie po tom, čo sa stalo po divadle. Keď už konečne poznám jeho city ku mne, tak sa ničoho nemusím báť. Žiadneho zlomeného srdca, ničoho.
Dotkla som sa jeho rúk. Zmeravel, asi to nečakal. Chvíľu som ich len tak držala a potom som sa otočila. Stála som pred ním a s nadvihnutou hlavou som na neho zízala. Bol taký krásny. Jeho blonďavé vlasy, si veselo tancovali po celej hlave. Modré oči na mňa upierali pohľad. Prečo som si nikdy nevšimla jeho krásu? Brala som ho len ako kamaráta. Najlepšieho kamaráta, s ktorým sme si boli ako súrodenci. Ja som bola jeho sestrou, ktorú stále ochraňoval a on bol mojím veľkým bratom, hrdinom.
,,To bola len mama." Odpovedala som mu na otázku a dala som mu pusu na pravé líce a neskôr aj na ľavé. Chcel niečo povedať, no ja som ho umlčala bozkom na pery. Nebránil sa, práveže bol v šoku. Takú reakciu odo mňa nečakal. Bozkávali sme sa hodnú chvíľu a keď nám obom už dochádzal kyslík oddelili sme sa od seba.

,,Wow!" Žasol. ,,Za čo to malo byť?"

,,Za dnešok. Že si mi dnešný večer spravil tak krásnym a výnimočným."

,,Carrie, ale to je samozrejmosť."

,,Nie, nie je to samozrejmosť Jake. Spravil si to pre mňa pritom si nemusel, po tom čo sa ráno odhralo....."

,,Máš pravdu nemusel som. Ja som chcel." Povedal naklonil sa ku mne a bozk mi vrátil. No tento nebol ako ten minulý. Bol viac precítený.

,,Milujem ťa Jake!" Vzdychla som mu do ucha.

,,Aj ja teba Carrie, ani nevieš ako." Chytil ma za ruku, moje nohy sa automaticky obrútili okolo jeho bokov. Šiel so mnou k posteli a jemne ma do nej položil. Bozkávali sme sa čoraz vášnivejšie. Jeho pery som cítila na každom kúsku jeho tela. Po tvári, no krku a dekolte, proste všade. Keďže bol oblečený iba v teplákoch, tak som mu nemala čo poriadne vyzliecť, za to on mi mal čo. Rozopol mi zips na šatách a jemne mi ich zvliekol z tela. Bola som len v spodnom prádle. Mala som takú chuť mu strhnúť tepláky, no vedela som, že pod nimi nemá nič a ja nechcem zájsť až tak ďaleko. Ešte nie som pripravená a on to musí pochopiť.

,,Jake?" Odtrhla som sa od jeho pier.

,,Ano zlatko?" Bozkával ďalej jednotlivé časti mojej tváre a tela. Bolo to tak príjemné, že som musela vzdychnúť.

,,Ja ešte nie som pripravená. Chcem na to celé ísť pomaly."

,,Rozumiem Carrie, počkám. Ja mám ešte veľa času." Povedal a vrátil sa k pôvodnej činnosti.
Možno že si teraz o mne myslíte aká som krava, štetka, že hneď ako sa mi naskytne príležitosť, tak sa jej chopím. No nie je to tak. Jakea poznám už dlho a viem čo je zač, môžem mu dôverovať.

Jake okamžite zaspal na mojej posteli. Veď na čo bude spať na gauči, keď ja tu mám obrovskú manželskú posteľ?
Vďaka nemu sa mi začína pomaly dariť zabúdať na Harryho. Už na neho tak nemyslím. Snažím sa zabudnúť.

*cink cink*

Srdiečko nechcem ťa strašiť, ale Cody mal autonehodu. Je teraz v nemocnici a operujú ho. Nechcem vám kaziť dovolenku, ale je to s ním zle. Je v kóme.
Mama

Bol to ako úder rovno do brucha. Môj brat je v kritickom stave a ja tam s ním nie som. Doma budem najskôr až zajtra večer ak by som šla v aute s Jakeom. Ak náhodou nepôjdem lietadlom.
Zbalila som si všetky veci a napísala som Jakeovi papierik, že prečo som musela tak súrne odísť. Pobozkala som ho na čelo a s kuframi som sa vybrala na letisko.

Kúpila som si letenky na cestu domov a vybrala som sa smerom cez kontroly. Skontrolovali ma a ja som mohla ísť do lietadla. Usadila som sa na svoje sedadlo k oknu a myslela som len na to, ako byť čo najrýchlejšie doma. Pri Codym.

,,Carrie?" Otočila som sa na hlas chlapca, ktorý si sadol vedľa mňa.

,,Čo tu ty sakra robíš?!"

Ahojte❤ kratučký oznam. Chcem sa vám za všetko poďakovať, strašne vás ľúbim. Ďakujem vám za každučké pozretie (už ich je 3k) za každý vote a koment, ktorý vždy poteší strašne si vás vážim a preto táto kapitola je venovaná všetkým vám čitateľom.
Xoxo
douska01