Ľadový Bozk

34.Kapitola

Viem, že je to on! Je to Harry. Prišiel sem, aby ma zachránil! Kričím, nahlas a bez prestania. Aby ma počul. Počujem kroky. Najskôr ich počujem len slabo, no potom ich počujem viac a viac. Blížia sa ku mne, k dverám. Zrazu zaklopal.

,,Carrie?"

,,Harry!" Ozvala som sa na čo mi vyhŕkli slzy do očí.

,,S-si v poriadku? Nič ti nespravil?"

,,Nie.. zatiaľ nie. Som v poriadku." Vzlykala som.

,,Počkaj dostanem ťa odtiaľto. Nevieš kde sú kľúče?"

,,Mali by byť v...."

,,Aaaaau!" Ozval sa výkrik. Harryho výkrik.

,,Harry?"

Pohľad Harryho:

Jej krik neprestáva. Stále ho počujem. Prechádzam sa hore-dole po dome, aby som zistil odkiaľ ten krik vychádza. Počujem ho čoraz hlasnejšie, takže som dosť blízko.
Zbadám schody smerujúce nadol. Zídem dole a predomnou sa zjavia dvere. Zaklopem.

,,Carrie?" Spýtam sa s nádejou, že za tými dverami je.

,,Harry!" Ozvala sa vystrašene

,,S-si v poriadku? Nič ti nespravil?"

,,Nie.. zatiaľ nie. Som v poriadku." Plakala. Predstavoval som si pred sebou jej tvár. Jej krásnu tvár, ktorá dokázala rozžiariť deň.

,,Počkaj dostanem ťa odtiaľto. Nevieš kde sú kľúče?"

,,Mali by byť v...."

,,Aaaaau!" Zakričal som. Cítil som ostrú bolesť smerujúcu do celého tela. Otočil som sa a zbadal som Garleyho! V ruke držal nôž, ktorého hrot bol celý od krvi.

,,Harry?" Povedala tichým tónom Carrie.

,,Ca-Ca-Carrie.." vzdychol som.

,, Nemal si to robiť chlapče. Nemal si sa do tohto celého starať." Ozval sa hlas Garleyho.
Farebné fľaky mi tancovali pred očami. Moje telo slablo. Jediné, čo som dokázal normálne rozoznať bola Carrie. Jej krik.

,,Harry!!" Kričala a trieskala do dverí Carrie. Plakala. A veľmi. Chcel som jej povedať, že ju milujem, že ju neopustím a že sa odtiaľto dostaneme, no nestihol som.

Pohľad Carrie:

Harry bol ticho. Neozýval sa. Pochytila ma panika. Niečo sa muselo stať!

,,Ca-Ca- Carrie..." šepol jemným hlasom.

,,Nemal si to robiť chlapče. Nemal si sa do tohto celého starať." Ozval sa hlas..... Garleyho? Čo tu ten sakra robí? Nie je tu nejak skoro? Harry neodpovedá. Nehovorí nič.

,,Harry!!" Vrešťala som a kopala do dverí. Mlátila som rukami všade naokolo a neprestávala som vykrikovať jeho meno.
  Počujem ďalšie kroky. Pravdepodobne patria Theovi.

,,Čo si to spravil?!" Ozval sa Theov hlas.

,,To čo bolo potrebné."

,,Ale toto nebolo v pláne na tom sme sa nedohodli!" Zakričal na neho.

,,Nič z tohto nebolo v pláne braček." Zvíšil hlas Garley. ,,Radšej choď dnu chytiť tú histerku, aby som ho mohol odniesť k nej."

,,To ich tu budeš akože oboch držať?"

,,Budem musieť, nebudem riskovať, že niečo vytárajú. Otvor dvere!" Dvere sa otvorili a dnu vošiel Theo, ktorý ma chytil. Hneď za ním som zbadala Garleyho, ktorý ťahal za sebou Harryho.
  Mal zatvorené oči a na zemi za ním sa ťahala čiara krvi.

,,Musíte ho ošetriť!" Zakričala som na nich.

,,Drž hubu! Keď budeš poslúchať, tak ho ošetríme, jasné? Theo pusti ju a zbehni do kuchyne po obväz. Aspoň mu to obviažeme." Povedal. Ukľudnila som sa. Padla som na kolená vedľa Harryho tela a rozplakala som sa.

,,Prečo si sem prišiel? Prečo si riskoval?" Pýtala som sa ho aj keď som vopred vedela, že mi neodpovie. Nemá ako. Položila som si hlavu na jeho hruď a počúvala som tlkot jeho srdca.

Hello! Nová kapitola je tu :) dúfam, źe sa páčila aspoň trošku :/ čo si myslíte o celom príbehu. Páči sa? Názory píšte do kometov♡♡ strašne vás ľúbim a dakujem za všetko
diuska01