Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebni

21. Kuchárka

Venujem: ---Nani---, NatliaBeov,  AaryaCross11,  BiankaHnatova,  ---Mellark---, Lucy_NotPug,  Sima_B,  __FluffyUnicorn__,  SimcaKovacova a bossft...

♥♥♥

Obliekli sme sa. Zostávali iba dve nezodpovedané otázky. Koho a kde? Aj keď mne sa marilo pár nápadov. Zostávalo to však na Nikolajovi. Som zvedavá čo vymyslí a či je fakt hoden môjho srdca.

Než sme sa stihli pohnúť z izby, tak niekto zaklopal na dvere Nikolajovej izby. Nikolaj mi naznačil, aby som sa schovala, tak som vliezla pod paplón a čakala čo sa bude diať.

Nikolaj otvoril dvere.

„Ahoj Fešák mám pre teba to čo si chcel," v ušiach mi zaznel ženský hlas. Kto je tá žena a čo priniesla môjmu Nikolajovi?

„Ďakujem," poďakoval sa.

„Nechceš si to rozmyslieť? So mnou by si toho mohol zažiť omnoho viac. Dobre vieš, že u mňa máš stále šancu," to mi už fakt nedalo a vyskočila som z pod periny. Baba, ktorá sa prstami dotýkala Nikolajovej tvári cúvla vzad a zakryla si ústa. Nikolaj niečo čo držal v ruke od tej baby schoval za svoj chrbát.

„Em neurob žiadnu hlúposť," prosil ma Nikolaj. Naozaj je ako ostatný? Myslela som si, že on ma má a mal naozaj vždy rád. Teraz sa dozvedám prekvapujúcu pravdu. Čo som komu urobila, že aj Nikolaj ma vymenil za túto tu. Veď, keď sa pozriem na ňu bližšie, tak tvár jej zdobia iba samé pehy. Oči má hnedé a vlasy taktiež pričom tie rozštiepené končeky vidieť aj na míľu ďaleko. Dokonca sa ani neunúvala prezliecť a prišla v bielom odeve z kuchyni. Naozaj Nikolaj až tak hlboko klesol, aby sa zahadzoval s kuchárkou.

„Tak to mi musíš vysvetliť," založila som si ruky na prsia.

„Čo tu robí Niko? Nemôže chodiť do týchto priestorov. Je pacientkou tejto psychiatrie a nič na tom nemení, že ty k nej niečo neodpustiteľné cítiš. Máš na lepšiu a rozumnejšiu!" dohovárala Nikolajovi. S tým ma naozaj dostala, že lepšiu a rozumnejšie. Nech tu netrepe hovadiny, lebo s ňou spravím niečo neodpustiteľné.

„Nikolaj dúfam, že vieš na čo myslím. A ak je v tebe ešte štipka lásky ku mne, tak budeš za."

„Emča! Dobre vieš, že si mojou jedinou a ňou aj vždy zostaneš! Urobím pre teba čokoľvek. Snáď som ti to už nepovedal?" láskavo mi hovoril a ja som vedela, že to myslí vážne a táto opacha za ním iba dolieza. Len by ma zaujímalo čo mu priniesla. Čo on od nej chcel?

„Niko kedy dostaneš rozum?" znovu sa ozvala tá kuchárska opacha.

„Neoslovuj ho Niko, ty škrata!"

„Pff," odfrkla si a premerala si ma pohľadom: „a ty si myslíš, že si najkrajšie zjavenie na svete? Nedaj sa vysmiať maličká," začala sa chichúňať, čím moje nervy narastali na obrátkach.

„Nie v mojej izbe Emma," zahriakol ma Nikolaj. Dobre vedel na čo sa chystám. A ja verím, že dnešná noc bude Krvavá noc, ktorá sa zapíše do histórie, tejto psychiatrickej liečebne.

„Poďme Kuchárka! Von z Nikovej izby," strčila som do nej. Konečne sa ma zľakla a začala bežať. Bola som jej v pätách. Bežala rovno, priamo do svojej izby. Čo mi vyhovovalo. Než stihla zavrieť dvere, tak som do nich narazila celou silou. Väčší efekt to malo aj tým, že Nikolaj bol tesne za mnou a spolu sme sa zrútili v jej izbe. Netrvalo dlho a Nikolaj bol na nohách a pritláčal škaredú Kuchárku o stenu, pričom jej nohy pozvoľne viseli vo vzduchu a tvár jej naberala na odtieni červenej papriky. Zabuchla som dvere a odsunula Nikolaja od steny. Nechcela som, aby ešte zomrela. Jej smrť musí byť pomalšia a ja si ju musím vychutnať.