Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebni

8. Deň Blázon

Venujem: @TimiSmilerka, @Ninaopoov, @sarbrown, @Barbour2go, @Timejka6969 a tak ďalej. ;-)

To nemyslí vážne! Ja tomu nemôžem uveriť! On bude pracovať tu! Aj keď síce iba ako umývač riadku alebo pomocný kuchár, ale aj tak. Budem ho môcť stretávať! Som šťastná ako blcha. Hneď mi je lepšie, keď som sa dozvedela také úžasné správy. Síce nastupuje až od víkendu, ale to nevadí. To sú už iba dva-tri dni.

Streda mi ubehla rýchlo. Celý deň som bola niekde v oblakoch a predstavovala si život po boku Nikolaja. Ako len môže existovať, taký nepríčetne sexi chlap?!

Musím sa čím skôr stretnúť s Walterom. Ja to do zajtra nevydržím. Chcem, aby mi ukázal kto je môj otec. Prípadne kde je zavretí alebo, aby mi s ním dohodol stretnutie. Musím sa s ním stretnúť. Mám na neho pár otázok. Hlavne ohľadom toho prečo ma dal do decáku a ostatné otázky sú dosť chúlostivé pre citlivé uši.

Je štvrtok a znovu máme športové aktivity a dokonca aj skupinovú psychoterapiu. Síce tam uvidím Waltera, ale opýtať sa ho na to môžem iba osamote. A vlastne on chce, aby som mu dneska robila pokusného králika. Čo ak mi bude zase zle a ja si na to nebudem pamätať?

Kráčala som sama smerom k antuke. Od včera som s Petrou po tom ráne už neprehovorila.

„Počula si to?" chytil ma za plece Denis.

„Čo?" nechápala som o čom točí.

„Jedného týpka našli v kuchyni dobodaného nožom," takže dobodaného? No keď hovorí. „Nevedeli prísť na to kto to spravil, lebo nás nebezpečných tu behá mnoho. Kludne som to predsa mohol byť aj ja. Teda nie ja, ale moje druhé ja. No vieš koho nakoniec z toho obvinili? Floriána! Nemohol som tomu uveriť, ale som rád, že sa už s ním nemusím deliť o izbu a keď si to budem chcieť rozdať s Petruškou, tak ťa nemusíme rušiť," on je ale nechutný. Načo mi o tom rozpráva. Vôbec ho nespoznávam. Keď bol v decáku, tak mi pripadal úplne inak. Kto vie či je vôbec pravda, to čo mi povedal o svojej matke.

„Prečo sa s ňou rozprávaš?" vyštekla naňho Petra, keď nás zbadala.

„Čo žiarliš Petra? Alebo ťa stále serie to, že nás sledovala? Nechaj to proste tak aj tak komu by o tom rozprávala? Nie?" obrátil sa na mňa a ja som iba prikývla. Veď vážne načo by som s niekym o tom debatovala.

„Lebo je to aj tak riskantné, že už vieš o tom ty."

„Nemala si mi to hovoriť."

„Chcel si ma zabiť!"

„Nemala si brúsiť moje nervy," zmrasčila som čelo. Čo sa to medzi nimi odohralo?

„Nič som nerobila. Iba som si pospevovala pesničku do tvojho uška," oni sú fakt magori s veľkým M.

„Petra aká je tvoja diagnóza?"

„Žiadna som tu dobrovoľne," tak to nech vie komu hovorí. Rozbehla som sa po antuke a začala si preťahovať stuhnuté svaly. Potrebujem veľa tréningu. Viete čo mám najradšej. Nočné behania. Keby som ich mohla uskutočňovať aj tu tak by to bolo super.

„Kde ste vlastne boli predvčerom večer?" pýtala som sa Denisa, keď bežal okolo mňa.

„Zabehať si. Prídi niekedy. Heinrichko sa poteší. Nočné behanie je zdravé a účinné."

Pri obede som sedela sama pokiaľ si ku mne neprisadla nejaká holohlavá ženská a nezačala skúmať svoje chlpy na rukách. Všimla som si ako s roztrasenými rukami sa snažila zovrieť chlp a vytrhnúť si ho. Jej to naozaj hrabe! Keď si všimla môj pohľad, tak sa jej zreničky rozšírili a ani neviem ako a už ma ťahala za vlasy.