Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebni

36. Obesené

Ahoj. Konečne nová časť ako sa vám sľúbila na moje narodky, ale žiaľ ako to vidím na Denník Maniaka žiaľ nie je čas. Pokúsim sa to však napraviť v najbližšej dobe. A zrejme končím s venovaniami, už ma to nebaví vypisovať. :D Tak prajem príjemné čítanie každému kto sa ide do toho pustiť.

🔪🔪🔪

„Ďuri?"prezerala som si ho s otvorenými ústami. Vôbec sa nezmenil. Možno mu dorástli vlasy. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že stojí predo mnou. Mal sa predsa škvariť v pekle u Satana. Nebodaj dostal priepustku? Má nejaký odkaz pre mňa? Nikdy by som si nebola pomyslela, že ho ešte niekedy stretnem. Nemôžem zabudnúť na ten deň, keď ma chcel s kamarátmi na cintoríne obetovať Satanovi.

Musela som sa rýchlo spamätať a zatvoriť za sebou otvorené dvere. Ešte by náhodou niekto išiel okolo a to by nebolo dobré. Pre mňa ani v najmenšom prípade.

„Čo tu robíš?" vyhŕkla som akonáhle som zabuchla dvere a oprela sa o ne chrbtom.

„Čo za to?" o čo mu ide? Ja s ním vyjednávať nebudem. Ak neodpovie na moje otázky, tak ho tu zavriem a von sa tak ľahko nedostane.

„Nie si v právomoci, aby si mohol vyjednávať."

„Nehraj sa na múdru. Prefíkaná Emmka."

„Ako si sa sem dostal?"

„To ťa nemusí zaujímať."

„Tak ako si sa dostal z pekla?"

„To je na dlho. Mala by si si sadnúť a inak Satan ťa pozdravuje. Už ťa tam dole náruživo čaká a tvoja kamoška tiež."

„Ak máš na mysli Petru, nikdy mojou kamoškou nebola."

„Sadni si," a tak som sa zošuchla pri dverách na zem a čakala kedy mi všetko vysvetlí. Bola som napätá ako struna, ktorá za chvíľu odstrelí.

„Vieš vôbec o tom, že aj ja som bola u Satana?"

„Viem všetko. Úplne všetko o tebe Emka. A viem aj to, že už nie si s Jakubkom, tak čo teraz hovoríš na mňa? Už nám nič nestojí v spoločnej ceste za šťastným. Žiadny tvoj Jakub sa do mňa už nebude navážať."

„Ak by si naozaj vedel všetko o mne, tak by si vedel aj tom, že teraz mám Nikolaja."

„Pokiaľ viem stále si mu neodpovedala na otázku či budeš jeho. Takže v tom nevidím problém a to z tvojej strany značí iba jedno. Že ho nechceš alebo nechceš, aby sa on v tebe sklamal? Lebo si kurvička a nevieš sa ovládať? Túžiš po každom koho stretneš!"

„Sklapni. To vôbec nie je pravda," chcela som sa zodvihnúť a odísť. Nechať ho tam zhniť! Načo som sa sem vôbec trepala. Za niekym kto ma bude zas iba srať a robiť mi problémy. Vedela som, že som hlúpa, ale až na toľko, aby som svoje chyby opakovala stále dokola?

Ani som sa len nestihla postaviť zo zeme, Ďuri strčil rukou do mojej hrude, na čo som sa s buchotom zvalila do dverí.

„Nikam nejdeš kurva!" zadívala som sa mu do jasných lesklých očí. Vôbec som z nich nevedela vyčítať čo majú za lubom, ale určite to nie je nič dobré.

Sadol si medzi moje nohy a chytil mi tvár do dlaní.

„Si nádherná aká si vždy bola. Odvážna a bojovná. Tvoje krivky tváre, výrazné lícne kosti. Chcem ťa Emma. Teraz a tu," priblížil sa tvárou k mojej a ja som sa neodtiahla. Na perách som pocítila tie jeho. Hebké a vláčne. Nemohla som si pomôcť. Vrhla som sa naňho. Nebolo pochýb, že ma vie každí dobre nažhaviť. Netrvalo dlho a ja som ležala nahá pod ním na studenej podlahe v izbe, v ktorej stále panovala tma. Nie až taká hustá ako sa mi zdalo spočiatku. Dnu prenikalo dostatočné svetlo z jasnej nočnej oblohy, z ktorej sa sypal biely sneh. Vadilo mi iba to, že na samotke pacient nemá balkón. Vedela by som si to tam s Ďurim dostatočne užiť. A možno práve ten vyhradený balkón by som si mala nechať na Jakuba. Musím ho nejako zlákať, aby mi konečne podľahol skôr než sa ho zbavím na dobro. Chcem vedieť aký je keď tá Silvia stále po ňom priahla.