Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebni

27. V Satanovom zajatí 2

Venujem: Gabika55  SimcaKovacova  Potvorka-Bubi, Petsxx ,  anonymouse9 ,  _satans_princess666,   ---Nani--- Saki_4ever ---Mellark--- ninnip1   SyrMonka007   BLOARUKRAA1409 ....

***

Mohla som si to myslieť. Satan mi na otázku neodpovedal. Ani to neuznal za vhodné, len ma odpichol, že keď sa vrátim späť všetko budem mať prestreté na striebornom podnose. Začínam sa báť. Obrazne! Normálne by som tu radšej bola zostala a už sa nevrátila hore. Radšej som sa poslednej myšlienky rýchlo zbavila, lebo by som sa tu nudila večne a vo svete ľudí ma čaká ešte veľké množstvo krvi, ktoré musí pretiecť pomedzi moje prsty. Len keby nám Satan urobil službičku a vysadil by nás niekde mimo kliniky. Nikdy by som nebola šťastnejšia a nemusela by som sa trápiť nad vážnosťou našej situácii po príchode na kliniku.

Satan nás zaviedol späť k námestiu, ale nedošli sme priamo k nemu. Zastavili sme pred ním a vošli sme do dverí na pravo, ktoré nám otváral Satan a pozýval nás do svojej komnaty. Vyzeralo to v nej rovnako ako na chodbách. Tmavé jaskynné steny s lampami na sviečky. Nič nezvyčajné. Len uprostred izby sa rozprestierala obrovská posteľ v tvare čierneho srdca. Úplne ma dojala. Takú si prajem mať aj ja. Pozrela som sa na Nika, on hneď vedel na čo myslím a iba mi povedal, že keď budeme žiť spolu, tak nám takú zoženie. No nemilujte ho? Oh, ja ho fakt milujem? Vážne som si to pomyslela? Ja som hotový blázon!

Zrazu sa otvorili dvere za nami a dnu vošlo asi sedem krásnych mladých žien, ktoré mali okolo seba omotané rôzne popruhy a reťaze. Všetky boli čiernovlasé. Len ja jediná som v tejto miestnosti vynikala so svojimi farebnými vlasmi. Bola som vlastne rada za to, že Niko má blond vlasy a nemusela som sa cítiť trápne sama. Držali sme sa za ruky až sa nám potili. Nebála som sa, ale bolo tu teplo. Priam horúco a zo mňa stekal pot. Niko mal tiež celú tvár orosenú a každú chvíľu si z čela odfukoval ofinu.

„Máte prvú a poslednú možnosť si to rozdať s mojimi najlepšími devami. Nemusíte sa hanbiť a hupnite na ne. Poriadne si ich osedlajte. Určite si užijete to pravé vášnivé vzrušenie v pravom pekle a v samotnom Satanovom obydlí. Tak čo? Nikolaj! Čo mi povieš? Nepáčia sa ti? Nechceš si to trochu užiť? Chceš, aby do smrti bola tvojou jedinou iba princezná temnôt? Čo ak by bolo všetko inak a ešte by ste si mysleli, že ste rodina? Aj pod takým rizikom by si ju pretiahol? Hovor!"

„Som verný Emme. Nikdy by som ju nepodviedol."

„Čo ak Emma je iná? Čo ak ona by ťa dokázala podviesť. Čo ak si nebol jej prvý, čo ak ona pomedzi mala aj iných?"

„Čo bolo sa nedá vrátiť. Teraz jej verím. S Jakubom to bola chyba a ona to dobre vie. Možno mala niečo so svojím bratrancom, ale nie dobrovoľne, tak sa tu teraz nad nami neprevyšuj a nechaj nás vklude prežiť tých zvyšných dvadsať hodín," úplne som sa čudovala, kde tú odvahu berie Niko, aby uzemňoval samého stelesneného diabla. Ak by bol ešte stále mojím bratrancom určite by sa takto nesprával. No udalosti človeka menia a ja neľutujem nič. Asi to tak má byť. Každý si musí prežiť peklom, aby zistil aké je to svetlo krásne na konci tunela. Len jedno ma žralo, aby Satan nevytiahol na povrch Waltera alebo iné nevinné bozkávačky. Našťastie ma vypočul a radšej po Nikolajovom krátkom monológu držal hubu.