Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebni

39. V skrini

„Táák s Floriánom čakáme bábätko."

„Čo?" zhúkli sme všetci naraz okolo nášho stolu. Celá jedáleň ako somári otočili na nás hlavy a čakali čo sa zas bude pri nás diať. Už sme boli slávny tým, že s nami sú vždy nejaké problémy. Sklonili sme hlavy a tlačili do seba studenú krupicu.

„Viete to isto? Však si to nezistila s tou fotkou? Možno máš len nejakú pohlavnú chorobu."

„Nie. Poprosili sme tvojho čáva nech nám kúpi tehotenský test a vyšlo to," radovala sa Melany a Florián sa iba priblblo usmieval.

Takže Nikolaj behá po lekárniach, aby kupoval tehotenské testy, hm dobre vedieť.

„Gratulujem," ozval sa môj otec. Ostatní sme sa k nemu pridali, tak nech sú šťastní, ak po tom túžia. Je to predsa ich vec.

„Nejaký problém?" ani neviem ako sa ku nám prikmotril Dachdach. Nech si dá radšej odpich, čo sa ten do všetkého stará. Neznášam ho. Ešte zajtra ho budem musieť na psychoterapii strpieť a potom báj, báj.

„Všetko je v najlepšom poriadku," ubezpečil ho otec, keďže nikomu z nás nebolo do reči s ním. S tým sa Dachdach presvedčil a odišiel.

Ja som dojedla a zašla za Nikom, aby som ho oboznámila s našim stretnutím.

„Ty si vedel, že je Melany v tom?" musela som sa o tom presvedčiť.

„Nakoniec je to pravda? Nie je krásne? Oni budú mať dieťa! Predstav si to! Nechcela by si aj ty?" vyškieral sa na mňa.

„Nie! Zbláznil si sa? Načo by mi bolo? Načo by nám bolo? Čo by sme s ním robili? Iba by nám zavadzalo! Nič by sme nemohli!"

„Ale Em, nebuď taká. Vieš aké by sme mali možnosti? Všetko by bolo jednoduchšie."

„No fuj, utieral by si mu osranú prdel?"

„Urobím pre teba všetko. Len mi daj dieťa."

Našpúlila som pery: „Možno raz."

Nikolaj ma objal. „Ja dúfam, že to bude čoskoro."

A ja dúfam, že ak by bolo, tak nech je to jeho a nie nejakého farárovho asistenta. Rozlúčila som sa s ním na krátko a išla sa pripraviť do izby. Ešte raz som si musela prejsť hlavou, čo všetko si im treba vysvetliť, upresniť kroky úteku a akými informáciami ich oboznámiť. Ešte do toho mi behali myšlienky na Melany, žeby už vedela o tom vtedy, keď som jej ju mala odfotiť. Čo si chcela vidieť plod alebo čo? Neviem si ju predstaviť ako matku. Nezverila by som jej do rúk vlastné dieťa. Nerozmýšľala som ešte nad tým, či by som chcela mať decko a vôbec kedy? Veď ja by som naňho nemala vôbec čas. Vždy sa niečo okolo mňa deje. A ani by som nemala náladu na jeho umrnčaný hlas. Nie! Nemôžem rozmýšľať o volovinách. Teraz treba riešiť prítomnosť. Dnes je ešte mnoho vecí čo treba spraviť a jednou je aj posledná vražda na tejto klinike. Len, aby som dnešnú noc natrafila na toho nezbedníka Heinricha. Veď ja si ho dám s Nikom do pucu. Síce som mu ešte o tom nepovedala, ale určite sa prikloní na moju stranu a potom by sme si to aj mohli užiť s jeho... Dobre nebudem radšej zachádzať až do detailov, tie sa vyvinú až neskôr.

Už sa toho úteku neviem dočkať, teším sa ako malý fagan. Všetko musí vyjsť na jednotku. Zdúchnuť odtiaľto bez jedinej stopy, tam kde nás nikto nebude nikdy hľadať. Aj keď robím veľký risk, žiadam o pomoc Jakuba. Bože som zvedavá na Nikovu reakciu, keď sa to dozvie. Musí to pochopiť, inú možnosť nemáme. Len, aby som znovu neskončila v Jakubovej pasci. Mám strach, ale musím mu veriť. Verím, že sa nám to podarí. Všetko vyjde. A my budeme slobodní. Každý si pôjde vlastnou cestou.