12. Celé som to pokašľala

3.5K 305 91
                                    

Venujem: @_saja_@kikaevilgirl@Barbour2go@NatliaBeov@Potvorka_Bubi@Gabika55@DarkQween_666@KatkaKatiUrbanov@--Mellark-- a @onlyMirai-chan.

***

Bez opýtania si prisadli a začali sa napchávať chlebom. Vládlo medzi nami ticho ako na pohrebe. Radšej by som teraz niekde stála na cintoríne, než by som mala sedieť s týmito dvoma za jedným stolom. Chystala som sa postaviť a vypadnúť, ale Denis sa načiahol za mojou rukou, ktorou som podopierala stôl a očami mi prikázal sadnúť si späť na zadok. Sklopila som zrak a z hrmotom som dopadla na pôvodné miesto.

Stále som sa však obzerala za seba či v okienku do kuchyni nezbadám Nikolaja. Musel tu už byť. Chcem ho vidieť a o toľko vecí ho požiadať či povedať mu.

„Prišli sme za tebou Em,"začal Denis.

„Nemám s vami o čom hovoriť. Boli by ste taký láskavý a dovolili mi odísť?" nahnevane som na nich pozrela, nech si myslia čo chcú. Ja nemám náladu tu s nimi vysedávať a rozprávať sa o zbytočných veciach. Na svete je ešte mnoho vecí, ktoré musím dotiahnuť do úplného konca, aby som mohla byť šťastnou po zvyšok svojho života. Hlavnou prioritou je Jakub a potom všetci ostatný, ktorý o mne čo to vedia. Tak isto sa túžim pomstiť Eddovi, tiež ma zradil. Celú tú dobu ma špehoval a hral na dve strany. Vôbec to od neho nebolo pekné. A ja som mu verila ako taký somár. Neviem či to bola iba náhoda, že si ma adoptovali práve Keilovi rodičia. Prečo to vlastne museli všetci, tak dlho naťahovať. A možno zo začiatku ani Eddo nevedel kto som a čo som zač, ale aj tak má zásluhu na zrade, lebo bol na Jakubovej strane a o Elwisovi nehovorím. Síce sme nemali žiadny vzťah, ale za všetko zaplatí aj on. On ma sem priviezol a nechal ma tu. Kľudne mohol auto otočiť a zobrať ma niekde do bezpečia a nikomu nič nepovedať. Iba by povedal, že som ho dostala. On si však nemohol dovoliť porážku od nafúkanej pubertiačky, ale aj tak je to lepšia predstava, než byť tu zavretá. Ďalším orieškom je Keil. O ňom ani nemusím hovoriť. Je to prípad sám o sebe. V neposlednom rade tu máme Denisa a Petru. Nakoniec Nikolaja. Mala by som sa držať všetkého čo si zaumienim a nemeniť nálady ako baba pred krámami. Aj keď som baba. Šibe mi. Denis s Petrou stále na mňa čumia. O čom im ide? „Čo chcete odo mňa do prdele?"

„Prečo si to spravila?" vyrúkla na mňa Petra. Nechápala som o čo jej ide a čo som komu spravila?

„Vieme o Valérii. Povedal nám to Heinrich," vysvetlil mi situáciu Denis.

„Ten kokot vám to povedal?" neudržala som sa. To je aký imbecil, veď mi sľúbil, že to nikomu nepovie. Nechcem ísť zas na samotku. Teraz nie! Potrebujem sa odtiaľto dostať. Potrebujem Nikolaja, kde je? Prečo ma nevyhľadá?

Vystrašene som na nich pozerala. Nie preto, že by som sa bála, ale preto lebo som sa tam nechcela vrátiť. Späť medzi štyri biele steny.

Dlho som pozerala pred seba, až pokiaľ som nezbadala kráčať k nám štyri postavy v bielom. Jeden z nich bol aj Heinrich. Potom Psychoška, Walter a štvrtého som poznala iba z videnia. Walter s Heinrichom ma chytili pod pazuchami a odvliekli ma preč. Začala som sa brániť. Mykať sa. Kopať. No nič nepomáhalo. Držali ma tak pevne až mi prestala v rukách prúdiť krv a nedokázala som s nimi hýbať. Oťaželi mi. Oni ma niesli ako handrovú bábiku. Strčili ma do výťahu a stlačili tlačítko s číslom päť. Slzy sa mi tisli do očí. Bolo mi zle. Strašne dusno bolo vo výťahu. Tlačiť sa medzi štyrmi dospelými telami v úzkom priestore.


 Výťah zacinkal a vystúpili sme. Otvorili sa dvere na jednej z izieb a ich silné ruky ma zhodili dnu. Zas som sa tu ocitla sama a v tichu. Schúlila som sa do klbka a objímala si kolená. Nechcela som tu zase hniť celé mesiace. Prečo sa to stalo práve teraz? Prečo som len bola taká sprostá a nevyčkala som kým sa znovu dostanem na slobodu? Tam by som sa nabažila krvi až až. Celé som to pohnojila. A to len preto, lebo som si verila.

***

Ahoj. A máme tu konečne ďalšiu kapitolku aj keď je o dosť kratšia. Takto mi vyšla, tak sa nemôžete hnevať. 

Niektorí mi písali, že Emma nemôže len tak z toho vyjsť, že nikto na to nepríde. Usmievala som sa nad vašimi komentami, lebo vždy niekto z vás má pravdu. Keďže ja si vždy píšem kapitoly dopredu a nemením ich podľa komentárov, tak viem či máte dobrý odhad alebo nie. ;-)

Tak Emma sa nakoniec predsa dostala späť na samotku. Čo len s ňou bude? Potrávi tam mnoho času alebo sa niečo stane a znovu ju pustia? Hm. Typujte alebo sa nechajte prekvapiť ;-)

A čo si myslíte teraz o Heinrichovi, že to povedal Petre a Denisovi? Myslíte, že to povedal aj personálu?

Komentíky potešia. ;-)

*Mery*

P.S.: A ešte by som vás chcela poprosiť alebo ak by ste mali čas a chuť. Pozreli by ste sa na príbeh priateľa s nickom @Charlie1203. Môžete mu tak tiež zanechať komenty čo si o tom myslíte a či by mal niečo zlepšiť. Odkaz priamo na príbeh pridám do komentu. Ďakujeme.

P.S.S.: A ďalšiu časť vám za to sľubujem v pondelok ;-) Mám vás strašne rada. Kludne môžete vyjadriť aj svoj negatívny názor. Nenahnevám sa. Veď vy viete. ;-)

Vrahyňa 2: V psychiatrickej liečebniOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz