Pred polnocou

5.

            So Šimonom sme trávili stále viac času. Išlo to pomalšie ale stretávali sme sa častejšie a spoznávali sa. Povedal mi o svojej bývalej žene, ktorá sa vraj zmenila na neskutočnú harpyu. Áno, je rozvedený a má tridsaťdva rokov. Keď mi to povedal, skoro mi zabehlo. Tipovala som mu oveľa menej, pretože absolútne nevyzeral na muža po tridsiatke. Čo sa týka jeho ženy; keď Šimon prišiel z práce zistil, že jeho žena pobalila všetky veci sebe aj deťom a odišla. Len tak, bez slova. Dosť mi toho porozprával.
,,Ešte stále sa s ňou vláčim po súdoch. Je to naozaj hrozný človek. Svoje deti som stretával buď náhodne alebo po obrovskej hádke, kope vyhrážok a .. snáď si to vieš aj sama domyslieť." povedal. Nevedela som si to domyslieť. Napadlo mi, že ju možno zbil alebo aspoň ... Ani som nestihla domyslieť túto myšlienku a okamžite ma z toho vyviedol:  ,,Nikdy som na svoju ženu ani ruku nezdvihol." Zrejme som dlho nič nehovorila.
,,Je mi to naozaj ľúto ale verím, že čoskoro sa to všetko vyrieši."
Chvíľku sme sa ešte o nej porozprávali a poriadne sa zasmiali. Nechápem, ako s ňou dokázal mať dve krásne deti – ukazoval mi fotky. Niežeby ma to nebavilo rozprávať sa o nej, ale chcela som trochu uvoľniť atmosféru. Spýtala som sa na jeho prácu. O tom som vlastne vôbec nič nevedela.
,,Teraz pracujem na Havaji ako delegát."
,,To si zo mňa strieľaš!"
,,Nie, nestrieľam. Nalejem ti ešte?"
,,Áno, prosím. To víno je fantastické. Nikdy som lepšie nepila."
,,Vďaka. A čo ty, tvoj život?"
,,Nechceš to počuť." a zasmiala som sa. Nebolasom veľmi pripravená o tom hovoriť. Keď som si však spomenula, koľkochúlostivých vecí mi zo svojho života povedal on, nemohla som byť len tak tichoa povedať mu, že mu o sebe zatiaľ nepoviem. On mi je zjavne dôverovalviac než som si myslela. Asi je čas sa tomu postaviť.
,,Si fajn dievča." povedal. Teraz ma s tým zaskočil. Sakra. Zľakla som. Nechcela som, aby sa na mňa namotal alebo čo. Nechcem vzťah. Nevedela som mu čo povedať.
,,Som fakt rád, že som ťa mohol spoznať." dodal. Teraz mi odľahlo.
,,Aj ja, ale je už dosť veľa hodín, asi by som už mala ísť, veď zajtra už odlietaš."
,,Ešte si mi nepovedala svoj príbeh."
,,Nato je naozaj veľa hodín." a pousmiala som sa. Pomaly som dopila pohár, ešte sme zašli na jednu rozlúčkovú cigaretu a odišla som domov. Dohodli sme sa, že mu svoj príbeh porozprávam, keď sa vráti z Havaja. Keď som už bola na chodbe, prudko som sa zastavila: ,,Mám otázku."
,,Počúvam."
,,Ak máš prácu, čo si teda v tom hoteli robil?" Nedalo mi to. Ak už má prácu, čo tam potom hľadal?
,,Nato je naozaj veľa hodín." odpovedal s úsmevom. Veľmi som chcela vedieť odpoveď ale nechcela som byť dotieravá a zvedavá. Úsmev som mu opätovala, odomkla si byt a vkročila do svojej komnaty.

           

Bola nedeľa. Znova tá nudná, odporná nedeľa. Dohodla som sa s Ivanou a so zvyškom, že s nimi zájdem na kofolu. Bola som vlastne celkom rada. Stále, keď sme išli vonku aj s partiou, tak sme sa s Ivanou dohodli, že pôjdeme trošku skôr, aby sme si stihli povedať novinky a až potom išli k nim. Ivana bola moja najlepšia kamarátka.
Uvarila som si znovu kurací vývar a znova si zapla seriál. Moje druhé jedlo boli hranolčeky, ryža a kuracie mäso s nivovou omáčkou. Moje najobľúbenejšie jedlo, ktoré som vedela variť asi už od šestnástich rokov. Nato, že sme žili v Anglicku to bolo naozaj len niečo, čo sa vidí zriedka. Dievčatá tam v šestnástich rokoch nevedia ani zapnúť práčku. Aspoň v tej malej bezvýznamnej veci som bola lepšia od nich. Ivana mi už aspoň polhodinu pred odchodom zvonila pri vchode, nech jej otvorím. U mňa si ešte chvíľu upravovala mejkap, von vyfajčila zopár cigariet a ja som jej medzi tým hovorila o Šimonovi. Povedala som jej možno len tretinku o ňom, pretože som nechcela, aby vedela o ďalších veciach. Šimona by to nahnevalo a ja by som v jeho očiach vyzerala ako totálna hlupaňa.
,,Závidím ti. Tridsaťdva ročný chlap, sám, hneď vedľa v byte. Hmmm, myslím, že čoskoro si užiješ, zlatko."
,,Fajn, jedná noc by možno nebola zlá, ale je naozaj zlatý a myslím, že si ma obľúbil ale skôr ako kamarátku než ... neviem mi prísť na rozum to slovo."
,,Nechápem ťa, že to vkuse tak riešiš. Si mladá. Kedy si si užila naposledy? V Anglicku s tým trtkom?"
Ivana len zveličovala. On naozaj nebol až taký zlý. Keď sme konečne vyrazili odo mňa, dole pri vchode nás čakal Dávid s Dominikou. Dominika a Dávid boli susedia a akurát vyšli z nejakej oslavy celkom nacenganí. Dávid začínal byť znova perverzní a Dominika si vylievala srdce Ivane, ako by chcela pretiahnuť nejakého chlapca, len škoda, že je to jej rodina. Síce ďaleká, ale aj tak by to bol incest.
Bože, kde majú úroveň tie dievčatá? V duchu som sa zasmiala aj nad sebou, pretože aj ja zvyknem mať poriadne škaredé predstavy s kadekým.

Prišli sme do našej obľúbenej pivárne a aj napriek tomu, že som chcela piť kofolu a chcela som si spraviť nealkoholický večer, mi Dávid objednal veľké pivo. Nebola som prekvapená, veď vieme o čo ide. Chcel, aby som bola aspoň v nálade, pretože mám preň ho trošku slabosť a on to iste cíti. Zatiaľ som sa nepoddala a neplánujem zmeniť skóre. Imaginárne skóre. Iba ja mám skóre. Jedným očkom ma stále sledoval a mám pocit, že čakal na príležitosť, kým znova odbehnem na toaletu.  Aj keď sa mi veľmi chcelo, musela som vydržať. Neviem, či by nebolo rozumnejšie si to s ním vyjasniť raz a navždy. Chcem vôbec aby niečo bolo? Asi nie. Sakra, asi áno! Som totálne sprostá.
Nakoniec, dnešný  večer dopadol úplne opačne ako som chcela. Znova som sa jemne opila ale teraz som však nezabudla na vodu okolo postele. Hodila som sa do perinky a zmocnil sa ma bezsenný spánok.