Pred polnocou

8.

    Celýtýždeň bežal rovnako. Stále to isté dookola. Už som sa nevedela dočkať, kedykonečne budem pracovať. A načo som sa už vôbec nevedela dočkať bola mojaprvá výplata. Neskutočne som sa tešila. Mám ešte nejaké peniaze na účte,našťastie a tieto, hm... bude to moja prvá výplata, zrejme ju rozbijemna oblečenie! Počkať, nie. Už nebudemrozhadzovať. Oblečenia mám toľko, že nezatvorím skriňu. Pekne si ich odložím –v duchu som premýšľala. Samozrejme, že pôjdem nakupovať. Veď som žena.Teraz, keď mám prácu, bude to ľahšie. Malo by byť. Dúfam. Daniela som v hotelicelý ten týždeň už nestretla. Úprimne? Nechýbal mi ani. V podstate, aninemôžem povedať, či chýbal alebo nie. Nič som s ním predsa nemala a anineplánujem mať, takže, bolo mi to úplne jedno, či by tam bol alebo nie. Hana nanás bola milá a Miša sa nevedela dočkať našej prvej šichty. Inak, Hana námuž oznámila, že budeme pracovať obe naraz. Úľava. Aspoň neumriem nudou, keď satam za deň príde ubytovať jeden zbohatlík. Povedzme si priamo; len málo ľudí simôže dovoliť takýto luxus. Hotel nebol síce najdrahší,ale bežný človek si zvolí určite niečo iné ako takýto luxus. Miša bola nadšenáa modlila sa, aby tam konečne niekoho spoznala. Dokonca bola úplne paf ajz Daniela. Tajne dúfala, že sa s ním zapletie. Miša bola naozajkrásne dievča. Pokojne môžem povedať, že s Danielom by boli dokonaládvojka.
,,A čo vlastne ty a chlapi? Nikdy si žiadneho nespomenula."
,,Neznášam chlapov." povedala som. Miša sa ihneď rozosmiala a ja som sa pripojila. Nemyslela som to tak celkom vážne ale niečo na tom bolo pravdy. Miša nechápavo zazrela a neveriacky ma presviedčala vyklopiť niečo: ,,Žiadne dievča nemôže len tak povedať, že neznáša chlapov? Čo ti vyviedol bývalý?"
,,Nič. Rozišli sme sa, pretože som sa presťahovala z Anglicka sem. Nefungovalo by to."
,,Ľutovala si niekedy, že ste sa presťahovali?" opýtala sa. Pomyslela som si – áno, Michaela. Vzhľadom k tomu, ako dopadli moji rodičia, áno, oľutovala. Oľutovala som minimálne tisíckrát, že som odišla s nimi. Teraz už to nie je také jednoduché vrátiť sa tam a začať od nuly.    ,,Každému sa cnie za domovom."
,,Počkať, ty asi nebudeš rodená Angličanka, alebo?"
,,Nie. Som Slovenka. Vlastne, presťahovali sme sa preto, že moji rodičia si tam našli perfektne platenú prácu a nebolo cesty späť. Nechceli počuť o ničom inom, len o Anglicku. Ich sen."
,,A teraz ste sa vrátili naspäť." pokračovala.
,,Áno, ale je fajn byť tu. Je to pokojnejšie ako Londýn, pochopiteľne." a už som nevedela, čo viac povedať. Chcela som odbočiť od témy ale zachránila ma Hana: ,,Tak dievčatá, tu sú ešte posledné papiere, ktoré treba podpísať. V pondelok nastupujete. Ráno, o pol ôsmej tu už musíte byť."
,,Dobre." Podpísali sme posledné papiere a odišli na víkend s tým, že v pondelok nastupujeme na ostro. Michaela ešte chcela zájsť na kávu ale ospravedlnila som sa, že som v noci poriadne nespala, takže som neskutočne vyšťavená. S pochopením sa so mnou rozlúčila – ešte predtým sa ma spýtala, či nechcem hodiť domov ale načo, prechádzka je fajn – nasadla do auta a odfrčala. Ja som si pokojne kráčala domov ale cestou som ešte zašla do potravín. Netušila som, na čo mám chuť a na čo budem mať chuť doma. Nakoniec som si zobrala zopár keksíkov, čerstvé rožky, mlieko – na granko, prípadne palacinky – a odišla k pokladni. 
Keďsom prišla domov, ihneď som si hodila rýchlu sprchu, obliekla si tepláky,huňaté teplé papučky, dala si dole podprsenku, zobrala si športovú a zo skrinesom vysnorila pánske tričko, ktoré som si kúpila náročky práve pre takétochvíle. Zo šuplíka som vybrala zásteru a zapla si pesničky. Rozhodla somsa spraviť palacinky. Otvorila som si jahodový džem, vybrala šľahačku a s nadšenímsom kuchtila. Milovala som palacinky. Keď som minula všetko cesto, pobrala somtaniere a všetky dochucovadlá a usadila sa pred televízor. Akurátišiel môj obľúbený seriál. Celý piatok som preležala doma, ešte som stihlazbehnúť na skype so Šimonom, ktorý sa chválil, aké sexy dievčatá sú tam a žestretol kopu dievčat zo Slovenska, že je tam perfektne a že domov prídebudúci týždeň vo štvrtok, takže čaká nejakú uvítaciu večeru. Žeby som znovaspravila palacinky? 

    Vsobotu som – ako obvykle – poupratovala celý byt. Spravila som takú generálku,až sa mi zdalo, že je byt o čosi väčší. Znova som si dala kúpeľ a pozvalak sebe Ivanu, aby náhodou nedošlo k hádke, že som sa na ňu totálnevykašľala. Ivana rada trávila čas u mňa a vlastne, vyhovovalo mi totak. Objednali sme si pizzu a zapli si komédiu. Toľko sme sa nasmiali.Znova sme stiahli fľašu vína a nakoniec som Ivanu presvedčila, aby u mňazostala spať. Rozprávali sme sa celú noc, smiali sa a ona sa rozplývala, akýje Daniel neskutočne krásny. Ukazovala som jej Šimonove fotky a tiež bolatotálne mimo. Byt sme večer neupratali a keby ste ráno videli, do akéhoneporiadku sme sa zobudili! Čudovali sme sa, že sa nám tam nedostali hlodavce.Nakoniec som s Ivanou bola ešte celú nedeľu a večer odišla domov.Super, zajtra je môj veľký deň. Miša mi už stihla zavolať, vystresovaná akopred nejakou skúškou – síce ja neviem aké to je – ale aj šťastná, aké to budesuper. Je to divné ale ja som sa necítila nijako zvláštne. Nemala som žiadenstres, nič. Skôr som sa bála, že sa ráno nezobudím. Asi bude dosť trúfalémeškať hneď prvý deň.