Pred polnocou

25.

V robote som si zobrala týždeň voľna, aby sme si so Šimonom aspoň nachvíľku užili seba a dom, pretože mal odísť na Cyprus na pol roka. Zbláznim sa bez neho. Každé ráno sme mali raňajky na verande, prechádzali sme sa po záhrade a Šimon nám dokonca kúpil psa. Milujem psov a bola som neskutočne šťastná, keď s ním došiel domov. Splnil mi ďalšie želanie. Nedokázala som sa nabažiť výhľadu von, ako si Amis spokojne pobehoval pomedzi stromčeky, ako Šimon stále niečo varil a ako sme sedávali von častejšie než dnu. Neprekážal nám ani dážď alebo otravný hmyz. Všetko bolo dokonalé. Tak to to malo byť. Na druhý deň mojej dovolenky sme spoločne šli na nákup nejakého ovocia do palaciniek. Neviem, čo s tým všetkým ovocím urobíme, ale musíme ho skonzumovať. Toľko sme toho nakúpili, že nebyť auta, tak pôjdeme minimálne na dvakrát. Pustili sme si hudbu – bývalý majiteľ nám tu nechal domáce kino, ktoré bolo takmer úplne nové – a polonahí piekli a aranžovali ovocie spolu so šľahačkou. Palacinky sme si v pokoji vychutnali pri slnku na mojom najobľúbenejšom mieste, na verande. Neľutovala som, že sme sem prišli a že som sa nato nechala nahovoriť. Toto by som už nevymenila za nič na svete. Ihneď mi toto miesto prirástlo k srdcu. Cítila som sa komfortne, cítila som sa v bezpečí a dokonca som sa cítila ako nový človek s novou šancou zmeniť svoj život. Bola som tak neuveriteľne šťastná. Môj život sa zmenil odkedy som spoznala Šimona. Nedokázala som prísť nato, prečo som vtedy bola zo Šimona taká mimo. Nevedela som, čo to má byť, a teraz? Som zamilovaná až po uši. Ako malé dieťa do svojej imaginárnej lásky.

Večer som si poplakala na Šimonovom ramene. Doľahol na mňa jeho odchod. Čo budem bez neho robiť? Zbláznim sa polroka bez neho.
,,Čo keby si tam prišla za mnou?"
,,Sranduješ? Odkiaľ nato asi zoberiem peniaze?"
,,Zaplatím ti to."
,,Si nejaký tajný milionár alebo čo? Kúpil si si auto, kúpil si nám dom a letenky na Cyprus nie sú lacné. Odkiaľ na to máš?"
,,Síce nie sú lacné, ale zarábam podstatne viac. Môžem si to dovoliť. Chcem, aby si tam za mnou prišla. Veď nemáme ani laptop, aby sme mohli vybehnúť na skype, takže účty za telefón budú poriadne vysoké, ak ťa nechcem počuť iba raz do mesiaca."
,,Mám nejaké peniaze, pozriem si počítač. Možno Ivana by mi mohla pomôcť."
,,Dlho si mi o nej nič nepovedala."
,,Som hlúpa. Mám jednu perfektnú kamarátku, ktorú si nechávam utiecť pomedzi prsty a ešte sa nato aj nečinne pozerám."
,,Určite to pochopí."
,,Síce je dosť trpezlivá, ale aj ten najviac trpezlivý človek si vie povedaťdosť."
,,Ozvi sa jej teraz. Zajtra ju k nám pozvi."
,,Veľmi rada, ale naozaj by som chcela celučičký čas stráviť s tebou. Dlhotu už nebudeš."
,,Dobre, tak si ju pozvi pokojne aj na nocľah na celý polrok k sebe. Aspoňsi budem istejší, že je všetko fajn a že to zvládaš."
,,Zvládnem to, ale každopádne to prehodnotím."
,,Milujem ťa." povedal. Tie slová mi zneli ešte poriadnu chvíľu v ušiach,v hlave, všade asi. Je to tak úžasný pocit byť milovaný.
,,Aj ja teba."

Na druhý deň ráno sme vstali až tesne pred obedom, keďže sme cez noc sledovalicez noc staré filmy. Netuším, koľko sme ich pozreli a keď som pohľadhodila na stôl pred televízorom, ihneď ma rozbolela hlava. Keď som sklopilazrak na pohovku, naplo ma. Dve prázdne fľaše vína, z tretej fľaše sme vypili iba polovicu,červené fľaky na bielom obruse, rozsypané pukance na gauči, koberci a aj napodlahe a kopa nedojedených sladkostí v kuchyni, v obývačke a dokonca aj na verande. Šimon sa iba smial. Zjavnemal v pití a v jedení poriadnu výdrž. Ja som sa cítila ako najtučnejší človek na zemi a zároveň najväčší alkoholik na zemi. Možno bysom pokojne aj predbehla môjho otca.  
Raňajky trvali celú večnosť a vôbec sa nám nechcelo upratovať tenneporiadok. Včera sme to neboli my. Keďže som si nič nepamätala, Šimon mi tohostrašne veľa pohovoril, ale nie, nevyspali sme sa spolu. Našťastie alebobohužiaľ?