Pred polnocou

17.

    Nevedela som pochopiť, čo ten chalan so mnou robí. Teraz som už vedela, že sa tomu nevyhnem. Nie. Vedela som, že práve teraz je tá pravá chvíľa. Aj tak vo mne mátal otáznik, čím je pre mňa taký dôležitý, keď ani Ivane som o svojich rodičoch nepovedala?
,,Všetko bolo fajn. Žili sme ako normálna rodina. Mama chodila do práce. Mala poisťovaciu agentúru. Bola šéfkou celého diania. To sa hocikomu nepritrafí len tak. Otec bol veľmi uznávaný architekt. Takisto bol na výbornej pozícií. Určite ťa napadlo, že sme museli byť poriadne bohatí. Aj sme boli. Mali sme drahé autá, starali sa o mňa opatrovateľky, chodili sme na luxusné dovolenky a podobne. Prišiel zlom. Mama často chodila z domu preč. Denne bola na rôznych služobných cestách, ľudia ju otravovali, mala kopu ponúk, chodila si kam chcela. Otcovi to začalo prekážať. Odvtedy nebolo dňa, kedy by sa nehádali. Otca to prestalo baviť a spustil sa. Vykopli ho z práce, ani netuším poriadne začo. Stále mal milenky, bol opitý, choval sa ako prasa. Zapieral, že má ženu a deti. Rozbil úplne všetky peniaze, teda aj mamine. Nehovorím o tom, že tie štetky bral na výlety, drahé dovolenky a podobne. Nevedel, čo so sebou. Keď sa na to všetko prišlo, jedna s ním otehotnela, takže ďalšie výdavky na cudzie decko. O tej štetke ani nevedel, ako sa volá. Dal jej čo jej patrilo, zabezpečil ju aj dieťa a ďalej sa o ňu nestaral. Stavím sa, že ani teraz si nespomenie nato, že má vôbec iné decko s nejakou šľapkou. Zabudla som spomenúť, ako mňa aj mamu bil pre hlúposti a aj z toho, že mal radosť. Čo sa týka mojej mami, bola rada, že sa ho zbavila. Tým sa to ešte viac zhoršilo, pretože otec sa na mňa úplne vykašľal, nezaujímal sa o mňa a bola z neho totálna troska. Mama sa chvíľu držala, ale nakoniec ju taktiež zmohla vôňa peňazí a nevedela čo so sebou. Začala brať drogy, pretože nezvládala prácu. Bola dokonca na liečení, ale potom do toho aj tak spadla. Našťastie, mala som našetrenú slušnú čiastku na účte a to len kvôli mojej babke, ktorá bola taktiež poriadne pri peniazoch, ale nikdy nerobila somariny. Bola dokonca veriaca a stále sme spolu chodili do kostola. Skrátka, všade sme boli spolu. Ľúbila ma. Úprimne. Bola to mama mojej mami. Úžasna žena. Trávila som s ňou neporovnateľne viac času ako s mojimi rodičmi. Nečudo, že bola moja druhá matka. Stále mi odkladala peniaze a dokonca aj moji rodičia ma zabezpečili. Keď babka zomrela, mala som nutkanie to dať dokopy. Oboch som ich vyhľadala a stretla sa s oboma naraz. Mama plakala a otec iba mlčky sedel. Ospravedlňovali sa mi a prosili ma, aby som im pomohla. Boli to moji rodičia. Aj napriek tomu, že som ich neznášala zato, čo mi obaja spôsobili, chcela som, aby neskončili na ulici. Donútila som ich presťahovať sa do dvojizbového bytu spolu a aby si obaja znova našli cestu k sebe. Ja som tam však s nimi nebola. Chodila som iba ,,na návštevy". Naozaj to vyzeralo sľubne. Veci sa dávali pomaly do normálu ale ľudia na nich stále ukazovali. Keď som im posielala peniaze na živobytie, stále bolo navarené a upratané. Navrhla som im, aby si našli prácu. Mama sa stala kuchárkou v školskej jedálni a otec chodil pracovať na stavby. Keď som k ním raz prišla, cítila som v kuchyni alkohol a cigarety. Celý čas klamali. Otec dostal amok, zbil ma, dodal, že ma nenávidí a ľutuje, že dopustil, aby som sa narodila a doslova ma vykopol z bytu. Mama ho prosila, aby sa takto nesprával, ale vôbec sa nesnažila postaviť sa za mňa, akoby to spravila každá matka." povedala som. Dopila som kávu, kým mi nekontrolovateľne vyšla slza, a potom ďalšia a ďalšia a ďalšia. Postavila som sa na odchod. Nechcela som, aby ma Šimon takúto videl. Tak strašne som sa hanbila. Keď som však chytila kľučku dverí s tým, že sa ma vôbec nepokúšal zastaviť, pokojne mi siahol na ruku a zastavil ma:
,,Nechoď, prosím."