Pred polnocou

42.

Celkom intenzívne som premýšľala nad tým, čo som ohľadom svojej mami Ivane povedala, či to neboli príliš drsné slová.
,,Všetko pripravené?" vytrhol ma z myšlienok Daniel.
,,Áno, je. Všetko máš, pardón, máte na stole." povedala som. Daniela zrejme zarazilo, že som sa sekla v tykaní-vykaní a preto povedal:
,,Vzhľadom k tomu, že si zatiaľ najlepšia sekretárka, akú som mal a to – nechcem ťa teraz nijak uraziť a ani to nehovorím so zlým zámerom – aj bez vzdelania, čo je dosť prekvapivé a ojedinelé, navrhujem, aby sme si oficiálne od teraz tykali. Aj v práci. Čo povieš?" Prisahám vám, že Michaele z úst vypadlo riadne veľké sústo a skoro jej zabehol aj malý kúsoček ryže, ktorý jej vypadnúť nestihol. Oči sa jej zasekli a hneď hodila odporný, nenávistný pohľad. Ja som sa postavila a nastavila som Danielovi ruku:
,,Simona, teší ma."
,,Daniel a napodobne..." a podali sme si ruky. Keď sme sa na seba pozreli, znova sa na mňa Daniel pozeral tým upreným pohľadom. Zabodával do mňa snáď asi všetko. Mal také prenikavé a šibalské oči. Bože, čo to trepem?! A hneď som ruku odtiahla.
,,Všetko máš na stole."
,,Vďaka." a odišiel. Ja som sa teda vrátila naspäť k myšlienkám o svojej matke. Myslím, tej biologickej. Možno je naozaj odo mňa škaredé, že sa ju neusilujem nájsť a povedať jej, že budem mať svadbu, ale bohužiaľ. To, čo som voči nej cítila bolo silnejšie. Nechcela som ju vidieť.

Keď som odchádzala z práce, zašla som si kúpiť nejaké rifle do miestneho nákupného centra. Nemala som už čo nosiť. Keď som zaplatila pri pokladni a otočila sa na odchod, zbuchla som sa s nejakou ženou, ktorá sa mi ihneď začala ospravedlňovať:
,,Preboha, prepáčte! Nechcela som!"
,,To je v poriadku. Nič sa nestalo."
,,Dúfam, že vás nič nebolí." a zasmiala sa.
,,Nie, to nie." a zo slušnosti som sa zasmiala tiež.
,,Utekala som za dcérou, nechce ma vôbec počúvať." povedala. Keď som sa otočila, aby som videla jej dcéru, na ktorú práve ukazovala, aby sa vrátila a ospravedlnila sa mi, skoro som odpadla! Keď podišla bližšie ku mne a ospravedlnila sa, bola som totálne v šoku.
,,Ste v poriadku?"
,,A-a-a-ano, len, musím už ísť. Naozaj sa nič nestalo." To malé dievčatko akoby vypadlo Šimonovi z oka. Boli si totálne podobní! Boli ako dvojičky! Nemohla som tomu uveriť. Bola som si istá, že to bola tá Šimonova bývala. Rýchlo som nasadla do auta a ponáhľala sa domov.
,,Šimon! Šimon! Si doma?"
,,Áno, čo sa deje? Prečo tak kričíš?"
,,Neuveríš, koho som stretla!"
,,Čo? Koho?"
,,Myslím, že tvoju dcérku!"
,,Nebuď smiešna. Nežijú tu." povedal.
,,Dám ruku do ohňa, že to bola tvoja dcéra! Vyzerala úplne ako ty!"
,,To je absurdné... kde si ju videla? S kým bola?"
,,Bola som si kúpiť rifle v obchodnom centre a keď som odchádzala od pokladne, zbuchla som sa s jednou ženou. Začala sa mi ospravedlňovať a keď ukázala na svoje dieťa, aby sa mi prišlo ospravedlniť, akoby som teba videla! Stála pri mne."
,,To nie je možné. Zavolala by mi, keby boli niekde tu."
,,Mal by si jej zavolať ty."
,,Fajn, zavolám." zamyslený, pochmúrený a smutný odišiel do spálne. Počula som len, ako sa s ňou rozprával. Zrejme mu klamala ešte aj teraz. Spravila som si kávu a otvorila si môj najobľúbenejší dezert. Sadla som si na gauč a zapla si svoj seriál. Nechcela som načúvať, čo s ňou Šimon hovorí. Chcela som, aby mi to povedal sám, pokiaľ bude chcieť. Nechcela som mu narúšať súkromie. Toto bola iba jeho vec. Nechala som ho, nech chvíľu vychladne.
Kým zišiel dole, stihla som si už trochu podriemať.
,,Prečo si nejdeš ľahnúť hore?"
,,Pretože si tam bol ty. Nechcela som rušiť."
,,Zatĺkala, že je tu. Až keď som jej spomenul teba, priznala sa. Mala si pravdu. Pôjdem za ňou."
,,Teraz?"
,,Áno."
,,Dobre, tak choď. Dúfam, že to bude v poriadku."
,,Porozprávame sa neskôr, dobre?" pohladil ma po vlasoch, pobozkal ma na čelo a už som počula iba zvuk motora. Bol preč. Musím sa priznať, že som mala dosť zmiešané pocity z toho, že išiel za ňou.