Klaviristka

1. kapitola

Čierne koncertné krídlo mala pred sebou. Sedela na obdĺžnikovej polstrovanej stoličke a pozerala do nôt pred sebou. Bála sa položiť prsty na klaviatúru a spustiť tak melódiu, ktorá sa jej zakrádala mysľou, hoci ju nikto iný v obrovskej sále nepočul. Na tento deň sa tešila, no zároveň sa aj priveľmi bála. Očakávala od seba priveľa, chcela sa stať slávnou, no ak pokazí toto vystúpenie, už nikdy nedostane možnosť sa sem znovu vrátiť. Túžba po sláve ju donútila položiť prsty na klávesy a spustiť melódiu, ktorú mala pred očami na papieri. Najprv hrala opatrne, tréma ju zväzovala pevnými lanami a nechcela ju opustiť. Timea sa však postupne snažila uvoľniť to napätie a po chvíli jej prsty už v rytme a obnovenej viere lietali po klávesoch a vyludzovali hudbu, ktorá naplnila celú sálu.

--------

Konečne bolo po koncerte. Timea sedela v šatni na stoličke a hltavo pila vodu z plastovej fľašky. Oproti nej čakala jej mama, nižšia žena s medovo-hnedými vlasmi, ktorá pozorne sledovala svoju dcéru. Dvere na šatni sa otvorili a dovnútra sa ako veľká voda dovalila postaršia žena so sivými vlasmi a bielom kostýme.

„Krásne si hrala Timea, radosť počúvať. Mnoho ľudí sa pýtalo kto vlastne si, ešte ťa totiž nevideli koncertovať. Myslím, že ďalší koncert nás bude čakať onedlho." Rozprávala nadšene Timeina učiteľka hudby. Timea však len prevrátila očami a začala si baliť noty do tašky, ktorá visela na operadle jednoduchej drevenej stoličky.

„Tima, mala by si niečo k tomu povedať," zapojila sa aj matka mladej klaviristky. Oslovená zdvihla hlavu a neurčito sa pozrela pred seba. Nechcelo sa jej rozprávať, ešte stále mala roztrasené kolená od toľkých nervov. Ony dve by to mali predsa chápať, bola to pre ňu veľká vec, vystupovať pred toľkým publikom.

„Nechajte ju tak, potrebuje čas aby si utriedila myšlienky o tomto všetkom," rozhodila učiteľka teatrálne rukami a pobrala sa preč zo šatne. Timea si uľahčene vydýchla a postavila sa zo stoličky a spoločne s mamou v tichosti opustili šatňu a následne aj budovu. Keď už sedela v aute a mierili domov, pozerala sa mladá nadaná klaviristka von oknom na tú ozrutánsku koncertnú budovu, kde sa začínal plniť jej veľký hudobný sen. Pohodlne sa usadila na sedadle spolujazdca a sledovala cestu pred sebou.

--------

Sedela za stolom spoločne so svojimi rodičmi a napchávala sa kuracím mäsom s ryžou a broskyňovým kompótom. Jej otec, stredne vysoký chlap s čiernymi vlasmi popretkávanými šedou, si odkašľal a zadíval sa na svoju jedinú dcéru.

„Tak ako sa dneska darilo? Splnil koncert tvoje očakávania?" Otázka zaznela a Timea sa na chvíľu zamyslela. Nerozmýšľala nad tým, či koncert splnil očakávania, ktoré mala. Nakoniec odvetila: „Asi áno. Myslím, že to bolo lepšie ako som predpokladala."

Otec sa na ňu potešene usmial a ďalej pokračoval v jedení. Timea sa zas pobrala do sveta svojich vlastných myšlienok a plavila sa po melódii, ktorú mala ako poslednú v hlave. Chcela čo najskôr dojesť a konečne si sadnúť za klavír a nechať sa unášať hudbou čo najďalej od reality. Poslednú sústo si vložila do pusy a prosebne sa pozrela na svojich rodičov. Tí sa zasmiali na dcérinom správaní a kývnutím hlavy jej dovolili odísť od stola. Tima naradostene priam vystrelila zo stoličky a utekala po schodoch do svojej izby a hudobnej miestnosti zároveň.

Chumáče zvíreného prachu za ňou tancovali, no ona len bezhlavo utekala do svojho kráľovstva. Takmer narazila do privretých tmavohnedých dverí, avšak včas sa im stihla čudným manévrom uhnúť, a tak bez akejkoľvek ujmy na zdraví sa dostať pred skoro storočný čierny klavír. Pohodlne sa usadila na čalúnenej stoličke, odklopila veko a na vrchu klavíra zašmátrala po papieroch s notami. Roztvorila papiere zlepené lepiacou páskou a uložila ich na klavír. Ruky jej jemne dopadli na klávesy a ona spustila tichú melódiu. Akordy tak slabo zahrané, že ich bolo ledva počuť. Potom sa však začalo stupňovanie. Jednoduché tóny sa v pravej ruke striedali s dvojhmatmi. Ľavá ruka prešla zo štvordobových akordov do stupnicových rozkladov. Timea striedala crescenda s decrescendami a dodávala tak skladbe čaro, ktoré tak na hudbe milovala.

Posledné tóny zmohutneli a vzápätí okamžite zoslabli. Od dverí sa ozval potlesk dvoch párov rúk. Zadýchaná Tima sa tam pozrela a zbadala svojich rodičov ako sa nadšene usmievajú.

„Bolo to nádherné, Timik!" Zvolala jej mama naradostene a vybrala sa svoju dcéru objať. Tá jej vyšla v ústrety a taktiež objala svoju mamu okolo pása.

„Ďakujem," zamrmlala do maminho huňatého svetra a objala ju ešte tuhšie. Neskutočne ľúbila svojich rodičov za to, že ju podporovali v hudbe a tom čo ju baví zo všetkého najviac. Odtrhla sa od mamy až na otcovo zakašľanie a podľa jeho pohľadu hneď vedela, že je najvyšší čas zaliezť do postele. Poskladala teda papiere s notami, odložila ich na vrch klavíra, zaklapla veko a zasunula stoličku.

Zo skrine si vytiahla voľné bavlnené tričko z potlačou nôt, husľového a basového kľúča. Zamierila do kúpeľne, kde sa poumývala a prezliekla. Potom zbehla dole do obývačky zaželať rodičom dobrú noc a venovať im bozk. Opäť vybehla po schodoch do svojej izby, zavrela za sebou dvere a usalašila sa na svoje posteli plnej plyšákov a vankúšikov. Z nočného stolíka si zobrala rozčítanú knižku a pustila sa ju dočítať. Počase sa jej však začali zatvárať oči, a tak radšej odložila knihu späť, zhasla lampu a prikryla sa paplónom takmer až po uši. Pred očami sa jej prehrával celý dnešný deň. To ako jej ľudia v sále tlieskali, niektorí sa dokonca aj zdvihli zo sedadiel. Bolo to pre ňu ako sen a ona sa z neho nechcela zobudiť. Myseľ ju však zradila a ona sa dostala do spánkového režimu.

Opäť nový príbeh, tentokrát však úplne iný žáner ako fantasy. Vitajte teda pri mojej teenfictii! :D Komentáre (hlavne kritika), hviezdičky, či akékoľvek ohlasy uvítam (nebudeme si klamať, stále mám čo zlepšovať :D ).