Klaviristka

23. kapitola

Sedela na Maxovej veľkej posteli a hľadela von oknom. On spokojne odfukoval za jej chrbtom. Všade bola tma a Timei sa tak dobre premýšľalo. Výlet, ktorý spolu podnikli bol krásny. Celý čas im svietilo slnko a Max ju držal pre sebe. Keď sa ktorýkoľvek chalan na ňu pozrel, Maxova tvár sa napla a ona sa na ňom zabávala. Prišlo jej zlaté ako žiarli, hoci nemal dôvod. Timea mala totiž oči len pre neho.

Pohladenie po chrbte ju vystrašilo a ona sa od ľaku trhla. Prudko sa obzrela a s úľavou si vydýchla, keď zbadala v tme jeho usmievajúcu sa tvár.

„Deje sa niečo kráska? Prečo nespíš?" Pýtal sa jej starostlivo a brunetka mala pocit, že sa o chvíľu roztopí. Bol k nej neskutočne pozorný a jej sa to páčilo. Nevedela či si ju tým chce ešte viac získať, alebo to je jeho prirodzené správanie. Zaumienila si, že raz sa ho na to musí spýtať.

„Nič sa nedeje. Len nedokážem zaspať. Ty si pokojne ľahni späť," povedala a usmiala sa na neho, hoci nevedela, či jej úsmev videl. Max miesto toho aby si znovu ľahol, posadil sa a pritiahol si ju do objatia. Začal ju hojdať do rytmu jej neznámej a tichej hudby, ktorú počul len on. Po chvíli si začal hmkať popod nos a ona tak mala možnosť rozoznať o akú melódiu ide. Avšak ja napriek jej hudobnému sluchu nedokázala rozoznať čo to je. V tom momente ju to však netrápilo. Užívala si Maxovo objatie, jeho hlas a hlavne jeho prítomnosť. Bolo jej príjemne, no to by nebola ona, ak by jej myseľ nehlodali zákerné myšlienky.

Spomenula si, ako ju pobozkal Erik a takmer okamžite sa jej k tomu vybavili jej pocity a myšlienky. Striasla sa, nechcela na neho myslieť, hoci jej pomohol. Správal sa k nej arogantne a ona takého človeka pri sebe nechcela. Bola rada, že ho nemusí stretávať, hoci ho už niekoľkokrát minula v parku pri svojej každodennej prechádzke.

„Je ti zima? Mám veľa spôsobov ako ťa zahriať," škeril sa Max od ucha k uchu a Timea sa na ňom musela zasmiať. Dobre si vedela predstaviť aké to má on spôsoby.

„Nie je mi zima, len som si na niečo spomenula a nebolo to práve veselé," priznala sa, no ďalej túto tému nerozvádzala.

„A až príliš dobre viem, aké spôsoby máš na mysli," zaškerila sa aj ona na neho a Max jej uhol pohľadom. Posmešne zatskal: „Čo si ty o mne myslíš?"

„Len to najlepšie zlatík," cmukla na neho a jemne ho postrčila ďalej od seba. Nerátala však s tým, že ju bude ešte stále držať, a tak ju Max stiahol spolu s ňou. Rozosmiala sa a on sa smial spolu s ňou.

„Toto si nečakala čo?" Pýtal sa jej zadýchane a stále sa snažil potlačiť smiech. Veľmi sa mu však nedarilo a Tima sa na jeho snahe začala smiať omnoho viac ako doteraz. On ju chcel umlčať, tak jej teda prebehol prstami po rebrách, no nerátal s tým, že bude šteklivá. Timea vykríkla a tento raz sa rozosmial prvý on.

„Radšej by som ťa počul kričať pri inej príležitosti," smial sa pomedzi slová a líca mladej klaviristky zatiaľ naberali purpurový odtieň.

„Ty si taký idiot," zasyčala na neho pomedzi zuby. On len nadvihol plecia a šibalsky sa na ňu usmial: „Tak každý chlap by chcel svoju priateľku počuť kričať len pri dvoch veciach."

Timea na neho vyvalila oči, bola celkom zvedavá aké dve veci by to boli. Aj sa spýtala a s obavami čakala na jeho odpoveď. On si to všimol a chvíľu ju ešte naťahoval, potom sa však zľutoval a konečne prehovoril: „Tak samozrejme pri sexe a potom pri tom, keď mu bude jeho žena privádzať na svet ich spoločné deti. Myslím, že to je snom snáď každého chlapa. Teda aspoň to prvé, neviem ako to druhé, ale pre mňa by boli splnený sen obe možnosti. Hlavne ak by to bolo všetko s tebou."

Po jeho slovách sčervenela ešte viac. Nečakala takéto vyznanie a preto ju to dokonale vyviedlo z miery.

„Myslíš to vážne?"

„Všetko do jedného písmenka. Fakt som sa asi prvýkrát zamiloval a som úprimne rád, že si to práve ty. Viem si s tebou predstaviť budúcnosť, proste spoločný život. No neviem aké máš plány do budúcna ty," povedal a jeho posledné slová zneli smutnejšie. Tima sa zamyslela. Túžila sa stať slávnou klaviristkou a rodina ju tiež dosť lákala. Čomu však dať prednosť?

„Keď už máš dneska tak múdre reči, Max, poraď mi," vyzvala ho a bola zvedavá čo jej odpovie, keď mu predostrie svoj problém.

„No vrav, som zvedavý s čím potrebuje poradiť moja kráska," zapriadol jej do ucha a vtisol jej niekoľko ľahkých bozkov na šiju. Pri dotyku jeho pier s jej kožou jej prešli po celom tele zimomriavky. Trochu sa aj striasla, no svoje myšlienky upriamila zase späť k svojmu problému. Nadýchla sa a predostrela Maxovi svoje pôvodne plány. Zaujato ju počúval, pri niektorých veciach sa mračil až tak, že sa mu na čele vytvoril rad niekoľkých vrások. Dievčina dorozprávala a medzi nimi nastalo hlbokánske ticho.

„Vedel by som ti pomôcť s tvojou kariérou, teda aspoň trochu. Poznám totiž pár ľudí na vplyvných miestach a určite by sa im páčila tvoja hra aj celé prevedenie. A čo sa týka ostatného, je to hlavne na tebe. Priznávam však, že veľmi nerád by som ťa stratil len kvôli hudbe." Na konci Max stíšil hlas a ona pochopila. Má si vybrať čo je pre ňu dôležitejšie. Teraz v tom však mala celkom zmätok a nevedela čo z toho chce viac.

„Musím si to premyslieť. No nestrácaj nádej," šepla ticho a pohladila ho po tvári. On jej pohladenie oplatil a ľahol si. Stiahol ju k sebe a objal ju tak pevne akoby sa bál, že mu v noci utečie. To však Timea v pláne nemala. Pohodlne sa usalašila v jeho náručí, zavrela oči a snažila sa konečne zaspať. Potrebovala vypnúť a na malú chvíľu prestať rozmýšľať o svojej budúcnosti. To môže predsa počkať aj do rána. Sny však nechodili a ona počula ako Max zaspal vedľa nej a jemne pochrapkával. Ešte pevnejšie stisla viečka k sebe a viac sa pritúlila k jeho spiacemu telu. Nakoniec aj ju pohltili sny z ríše nekonečnej voľnosti.