Klaviristka

18. kapitola

Dnes to bola detská oslava narodenín. Preto vyberala modernejšie a kúsok viac detskejšie skladby a očividne sa jej to aj podarilo, pretože najmladší návštevníci sa veselo bavili. Aj ona sa bavila, deti mala totiž rada a keď ich videla smiať sa a tancovať na jej hudbu, nálada jej vystrelila veľmi vysoko. Samozrejme by to nebolo ona, kebyže nepríde Max a svojim príchodom jej tak nezhorší náladu.

„Nemrač sa," povedal jej, keď mala konečne svoju pauzu a deti sa napchávali narodeninovou tortou, ktorá bola fakt obrovská.

„Nemračím sa, za to môžeš len ty," objasnila mu rýchlo a potom ho jednoducho ignorovala. Jeho sa to očividne dotklo, pretože sa zatváril až príliš ublížene.

„To mám za to, že som ti pomohol zbaviť sa toho idiota. Žene sa snáď nikdy nezavďačíš," brblal si popod nos keď od nej odchádzal. Akonáhle odišiel, Timea prepukla v hlasný záchvat smiechu. Nevedela čo sa stalo, možno to zavinil jej smiech, no zrazu na svojom páse pocítila jeho ruky a jeho hlas šepkajúci do jej ucha: „Ja som to vedel, nebudeš ma ignorovať kráska."

Zasmial sa a vtisol jej za ucho jemný bozk. Ona ostala prekvapene stáť. Jej telo sa naplo a Max si to všimol. Pohladil ju po boku a Timeii naskočila husia koža.

„Bojíš sa alebo som ťa len vzrušil?" Jeho hlas znel až nebezpečne blízko jej, cítila jeho teplý dych na svojom krku. Jeho pery sa jemne obtreli o jej ucho.

„Max," vydýchla a pokúšala sa od neho odtiahnuť. On jej v tom nebránil, jeho stisk povolil a ona odstúpila.

„Ešte sa pozhovárame," žmurkol na ňu a potom zas odišiel. Timea sa ešte stále triasla a na sebe cítila jeho dotyky. Rukami sa objala okolo pása, akoby chcela, aby sa jeho ruky vrátili a držali ju aj naďalej v náručí. Niekto ju poťahal za lem trička a presušil tak jej myšlienky. Pri nej stálo malé dievčatko: „Zahráš nám?"

Otázka prišla veľmi nečakane, Timea si myslela, že ju prišli zavolať, aby sa s nimi zahrala a ona mala len hrať. Potom si uvedomila, že to je vlastne jej práca a je za to aj platená. Malému dievčatku prikývla a sledovala ako uteká k ostatným deťom, ktoré sa žiarivo usmievali, keď sa dozvedeli, že hudba bude pokračovať. Mladá klaviristka si sadla na mäkkú otáčaciu stoličku a spustila veselú melódiu.

Po asi dvoch skladbách sa pri nej pristavila jedna mamička a požiadala ju aby zahrala tú známu narodeninovú pesničku, aby deti mohli zaželať oslávencovi a odovzdať mu darčeky. Timea len prikývla a bez akýchkoľvek slov zahrala narodeninovú pesničku Deti začali zborovo spievať a celou kaviarňou sa ozývali trochu piskľavé detské hlásky.

----------

Oslava konečne skončila, všetci už len odišli a ostala tam Timea a pár posledných zákazníkov. Keďže bola sobota, kaviareň zatvárali omnoho skôr, a tak čašníci zdvorilo upozorňovali ľudí, aby sa začali dvíhať. Timeu však nechali všetci na pokoji.

Nakoniec všetci poodchádzali, ostala len ona a Max, ktorý bol zašitý niekde vzadu. Timea si zobrala svoju tašku a zamierila dozadu, do kancelárie.

„Budeš tu ešte dlho?" Spýtala sa ho, keď bez zaklopania vkročila dovnútra. On zdvihol hlavu, oči mal mierne začervenané a pohľad sklenený.

„Stalo sa niečo?"

Jeho oči boli tmavé a odrážala sa v nich bolesť. Bez slova sa na ňu pozeral, potom sa postavil a trochu neistým krokom sa vybral k nej.

„Kráska...," šepol a rukou sa dotkol jej tváre. Jeho druhá ruka pevne stisla jej bok a ona sa k nemu prisunula o kúsok bližšie.

„Max, sú nejaké problémy?" Zopakovala svoju predchádzajúcu otázku. Kútiky jeho úst sa mierne vytiahli hore, no viac sa smiali jeho oči.

„Jediným problém si pre mňa ty, kráska." Jeho úsmev sa zodvihol ešte viac, keď uvidel jej prekvapený pohľad. Líca jej zahoreli purpurom a on sa nahlas zasmial.

„Vieš, že si krásna? A keď sedíš pri klavíri, nedokážem z teba spustiť pohľad. Ako ti behajú prsty po klaviatúre a ty sa tak rozkošne mračíš," vtisol jej jemný bozk na líce a pritiahol si ju do objatia.

„Toto by si mi nemal hovoriť," šepla, hoci dych sa jej po jeho slovách zasekával v hrdle. Max jej niečo nezrozumiteľne zamrmlal do vlasov a aj naďalej ju objímal. Potom sa od nej však odtiahol, pretože ona tam stála ako stĺp. V jej očiach bol nejaký čudný pohľad a on si domyslel: „Chceš tamtoho, že?"

Timea sa akoby prebrala z tranzu a zamietavo pokrútila hlavou.

„Kde si prišiel na takú hlúposť? Je to strašný idiot, namyslenec a neviem ešte čo," nahnevane hovorila, „ostatne ako ty." To posledné už zašepkala, no on to aj napriek všetkému počul. Zdvihol prudko hlavu a pozrel na ňu.

„Ako ja?! Nikdy by som dievčaťu neublížil, ani nič také. A zvlášť nie tebe," jeho hlas sa na konci zlomil a jeho hlava zase klesla dole, akoby sa za niečo hanbil.

„Nemyslela som to v zlom. Len sa niekedy správaš ako idiot," poznamenala.

„Kedy?"

„Teraz, správaš sa ako malé dieťa, ktoré nedostalo svoju hračku alebo lízatko. Tiež sa nevieš dokopať k tomu, aby si povedal, to čo v skutočnosti chceš. Ja osobne mám rada priamych ľudí."

„A čo chceš počuť? Že som sa asi zaľúbil? Že doteraz som sa správal ku ženám ako hlupák a ty si sa mi teraz priplietla do života a ja sa z nejakého dôvodu mením na roztomilé šteniatko?" Kričal a jeho hlas sa odrážal od stien. Timea sa pri zmienke o šteniatku začala smiať a on na ňu nahnevane a zároveň prekvapene hľadel.

„Čo ti je akože vtipné?"

„To s tým šteniatko, nikdy som nepočula také prirovnanie," povedala mu Timea pomedzi smiech. Aj on sa kúsok usmial, urobil dva rýchle kroky k nej, vzal ju do náručia a bez zaváhania sa jej prilepil na pery. Jej oči sa od prekvapenia najprv rozšírili, no potom ich zavrela a rukami ho objala okolo krku. Jeho bozky boli spočiatku jemné a sladké, no potom sa do nich vkradla vášeň a ona cítila ako ju pevnejšie objíma v páse a tlačí si jej telo bližšie k sebe. Timea sa v tej chvíli cítila všelijako. Spočiatku ako krehká bábika, no potom sa cítila ako žena.

Odtiahla sa od neho a lapala po dychu. V hlave sa jej ozvala varovná kontrolka, pretože kedysi dávno si povedala, že chlapa dlho nechce a teraz sa tu zrazu s jedným bozkávala. Stále bola uväznená v jeho objatí, hlavu mala opretú o jeho ramená a on mal tvár zaborenú v jej vlasoch.

„Ľúbim ťa kráska," šepol jej ešte raz a vtisol jej bozk do vlasov.