28. kapitola

41 8 0
                                    

Sedela v prepychovo zariadenej kancelárie. Kreslo bolo čalúnené s kopou malých nariasených vankúšikov. Za vzdialeným stolom sedela mladá žena, sekretárka, ktorá si Timeu ani zamak nevšímala. Mladej klaviristke to však nevadilo, pretože bola celkom nervózna. Ďakovala Maxovi, že jej zariadil toto stretnutie, no na druhej strane by ho najradšej roztrhala.

„Riaditeľ tu hneď bude," oslovila Timeu mladá sekretárka a dievčinu sediacu na stoličke trhlo od prekvapenia. Nevedela kedy sa k nej žena priblížila a keď sa jej prihovorila, takmer zinfarktovala. Nakoniec sa však zmohla len na jediné: „Ďakujem."

Ako na povel sa dvere otvorili a dovnútra vošiel starší pán s vlasmi pretkanými bielou pavučinou. Timea sa zdvihla na nohy a jemne sa usmiala.

„Dobrý deň," pozdravila slušne a muž sa na ňu tiež usmial.

„Slečna, som rád, že ste si našli čas na toto stretnutie. Posaďte sa, prosím," rukou kývol na stoličku, na ktorej doteraz dievčina sedela a sám si sadol do koženého kresla za stôl.

„Max vravel, že ste nadaná klaviristka a hostia u nich v kaviarni si vás chvália. Tiež som sa na vás popýtal na vašej škole a predpoklady máte vážne vynikajúce. Otázne je, či by vám neprekážalo, že koncerty by ste mali ešte s niekoľkými mladými ľuďmi." Vychrlil na Timeu rýchlo a ona nestačila poriadne vnímať. Prikyvovala hlavou ako panáčik s kývajúcou hlavou. Potom sa však zarazila a nedalo jej sa spýtať: „S koľkými presne by som vystupovala?"

„Ešte ďalší traja, maximálne štyria," odvetil jej a ona tento raz pochopila a prikývla s porozumením.

„Samozrejme, skladby si môžete vybrať sama, výber nechávame zásadne na našich muzikantoch. Predsa len, bude sa vám aj lepšie hrať, no nie?"

Brunetka zase len prikývla a myšlienkami bola niekde inde. Zaujímalo by ju, odkiaľ sa Max pozná s týmto pánom.

„Slečna? Vnímate ma?" Oslovil ju muž sediaci za stolom a ona potriasla hlavou aby sa trochu spamätala.

„Samozrejme, len som už začala rozmýšľať nad nejakou skladbou," usmiala sa, „koľko ich mám vlastne vybrať? Budú stačiť dve?"

„Myslím, že zvyčajne to budú tak dve, tri skladby na hudobníka. Je tak Tereza?" Obrátil svoju pozornosť muž na sekretárku, ktorá niečo horlivo zapisovala do počítača. Prudko zdvihla hlavu a prikyvovala.

„Samozrejme pane. Vždy sú to dve, prípadne tri skladby na umelca."

Muž v kresle sa spokojne usmial a pozrel na Timeu, ktorá sedela oproti nemu a už sa netriasla nervozitou.

„Beriete to teda slečna?" Nadvihol obočie a spýtavo na ňu hľadel. Timea sa na chvíľu zamyslela. Za vyskúšanie predsa nič nedá, tak prečo nie? A tiež nechcela sklamať Max, keď už jej vybavil toto stretnutie.

„Beriem."

„Tak potom od dneska, za dva týždne, bude prvé vystúpenie. Večer o ôsmej začíname v hlavnej sále tejto budovy. Buďte tu minimálne hodinu predtým, dobre? Tak tešilo ma a dúfam, že naša spolupráca bude dlhodobejšia." Usmial sa na ňu, natiahol ruku a Timea musela vstať aby mu mohla podať tú svoju. Potriasli si rukami a brunetka potom s úsmevom opúšťala kanceláriu. Jej kroky viedli na autobusovú zastávku a celá nadšená sa obzerala okolo seba. Vytiahla mobil zo svojej kabelky a chystala sa zavolať mame a pochváliť sa jej so svojim úspechom. Než však stihla čokoľvek urobiť, mobil sa jej v rukách rozsvietil a na displeji jej nabehlo Maxovo meno. Timea sa usmiala ešte žiarivejšie ako doteraz a prijala hovor.

„Áno?"

„Nazdar kráska. Tak ako si dopadla?" Spýtal sa jej na rovinu Max.

„Ále, celkom dobre. O dva týždne je prvé vystúpenie. Počuj, odkiaľ poznáš toho pána?" Zvedavosť jej nedala pokoja a musela sa spýtať. Max sa na druhej strane zasmial.

„Ty si mi nejako veľmi zvedavá," smial sa nahlas, „je to otec môjho najlepšieho kamaráta, s ktorým sme spolu vyrastali. Inak kde si teraz?"

„Na ceste domov. Prečo?"

„Len že by som sa po teba zastavil a mohli by sme ísť spolu," navrhol jej. Tima sa usmiala a súhlasila: „Kde ťa mám počkať?"

Max jej so smiechom odpovedal: „Postačí, keď sa otočíš kráska."

Tima sa prudko zvrtla a zbadala pri kraji chodníka zaparkované Maxovo auto. Zrušila hovor a rýchlym krokom sa vybrala k nemu. Otvorila si dvere a uvelebila sa do pohodlného sedadla. Max sa k nej naklonil a venoval jej pusu na líce.

„Ahoj kráska," vydýchol jej na líce teplý vzduch, ktorý Timu pošteklil na pokožke. Zasmiala sa a rukou si prebehla po líci aby zahnala ten šteklivý pocit.

„Ahoj." Tiež ho pozdravila, avšak pusu mu už nestihla dať, pretože naštartoval auto a pohol sa.

„Takže si spokojná?" Spýtal sa jej po chvíli tichej jazdy. Ona len prikývla a usmiala sa najžiarivejšie ako vedela. Zasmial sa na jej reakcii, niečo podobné aj očakával.

„Inak, čo keby sme si zopakovali ten večer v bare?" Nadhodil a kútikom oka na ňu pozrel. Timea na malý moment stuhla a nemo hľadela pred seba. Trošku sa za seba hanbila, pretože to čo predviedla v klube, nebolo jej normálne správanie.

„Max, ja neviem či to je práve najlepší nápad. Vieš, to čo sa tam vtedy stalo, by som za normálnych okolností nespravila a..." nestihla dopovedať, pretože jej skočil do reči on: „Kráska, náhodou si bola skvelá. Strašne sexy a hlavne si bola len moja."

Usmial sa na ňu a ruku, ktorú mal doteraz na volante, jej položil na stehno.

„Len som sa pýtal dobre? Neber to tak, že niekam musíme isť, bol to len návrh," žmurkol na ňu a ďalej sa venoval šoférovaniu. Timea sa ponorila do svojich myšlienok a rozmýšľala. Aj jej sa ten večer páčil, no kebyže v sebe nemala kúsoček alkoholu, sama by sa na také niečo neodvážila. Max medzitým zaparkoval pred jej domov a vypol motor.

„Myslím, že pôjdeme. Nie je to vlastne až tak zlý nápad." Usmiala sa veselo a už sa tešila na večer.

„Vážne?" Nadvihol obočie akoby jej neveril.

„A to si si akože len tak teraz rozmyslela, hej?"

„Aha, aj mne sa ten večer páčil a máš pravdu, mali by sme si ho zopakovať. Tancovať s tebou je niečo fakt skvelé." Začala Tima a pozerala mu pritom do očí. On trochu kývol hlavou dopredu na znak súhlasu.

„Však aj s tebou sa skvelo tancuje," žmurkol na ňu a chytil jej tvár do dlaní. Pritiahol si ju bližšie k sebe a venoval jej jeden horúci bozk.

„Tak sa vidíme večer," povedala mu, keď sa od seba odlepili a ona vystúpila z auta. Max sledoval jej chrbát ako mizne vo vchodových dverách. Potom zase naštartoval auto a aj on odišiel.   

KlaviristkaKde žijí příběhy. Začni objevovat