Klaviristka

25. kapitola

Zvonil jej mobil a ona nahnevane rozlepila oči. Rukou naslepo šmátrala po zemi, kde skončili jej veci keď sa v noci vrátila domov. Rozospatými očami sa pozrela na displej a prekvapene si prečítala meno, ktoré jej tam blikalo. Zdvihla a rozospato sa spýtala: „Prosím?"

„Ahoj Tima. Máš na mňa dnes čas?" Spýtala sa jej z druhej strany Karin. Oslovená hlasno zazívala a nenamáhala si rukou prikryť ústa. Kaja jej zívnutie počula.

„Zas som ťa zobudila?" Smiala sa jej kamarátka z druhej strany. Timea sa aj napriek stuhnutosti všetkých svalov uškrnula. Sama pre seba si prikývla a aj slovne potvrdila kamarátka, že má pravdu.

„Však je takmer poludnie, ako to, že ešte spíš?" Vyzvedala jej kamarátka cez telefón. Timea však nestihla odpovedať, pretože za svojim chrbtom zaregistrovala pohyb a potom aj započula Maxov chrapľavý hlas, ktorý musela počuť aj jej kamarátka. Kaja nahlas zalapala po dychu: „Ty tam niekoho máš?!"

„Kaja nekrič, stretneme sa a ja ti to všetko poviem, dobre? Len mi daj tak hodinku," požiadala svoju kamarátku mladá klaviristka.

„No dobre, tak o hodinu na našom mieste. Pá Tima." Karin zložila a Timea si tiež odtiahla mobil od ucha. Otočila sa na Maxa, ktorého oči žiarili čudným leskom.

„Takže máme hodinu hej?" Spýtal sa jej a ona tam postrehla plamienky, ktoré si pamätala zo včerajšieho večera a noci.

„Ani na to nemysli Max. Budem rada ak stihnem prísť za Kajou načas," povedala mu a začala sa hrabať z postele.

„Môžem ťa predsa odviezť," navrhol jej a ona na neho presmerovala svoj pohľad. Max sa lenivo natiahol v jej posteli a odkopol od seba deku. Tima tak dostala možnosť prehliadnuť si jeho brucho a hruď. Rýchlym pohľadom po ňom prebehla a potom sa radšej okamžite obrátila, pretože začala nad jeho návrhom uvažovať. Rázne zavrtela hlavou a vybrala si zo šuflíka čisté veci. Vybehla z izby do kúpeľne kde sa v rýchlosti prezliekla. Cestou naspäť však takmer vrazila do svojej maminy, ktorá sa na ňu sprisahanecky usmievala. Timea očervenel skoro po celom tele a okamžite si domyslela to, čo si asi domyslela jej mama.

„Dúfam, že ste sa večer dobre zabavili," povedala svojej dcére miesto pozdravu. Tá sa na ňu trochu neisto usmiala a radšej rýchlymi krokmi vrazila do svojej izby. Max ešte stále vylihoval na posteli, tento raz však úplne odkrytý a brunetka si musela poriadne zahryznúť do pier aby sa nerozslintala.

„Ideš?"

„Kam zas? Mne je dobre tu, jediné čo mi chýba je moja kráska," zamumlal do vankúša a Timea sa na ňom zasmiala. Max sa prudko otočil, sadol si a jeho ruky vystrelili k nej. Pevne ju chytil a stiahol ju na seba. Okamžite sa jej prilepil na pery a ona sa nebránila. Ruky mala položené na jeho hrudi a on tie svoje na jej bokoch, ktoré jej stláčal akoby boli z gumy. Ju to však zabolelo a bolestne sykla do bozku. Max si to však nevšimol a jej pootvorené ústa bral ako výzvu. Jazykom je vkĺzol dnu. Timea sa však od neho odtrhla a zamračene na neho hľadela.

„Čo?" Spýtal sa jej nechápavo a ona presunula svoje ruky na tie jeho. Chytila ho za prsty a jeden po druhom odťahovala od svojich bokov.

„Som hladná, ideš so mnou dole sa najesť?"

Max si pretrel rukami tvár a prikývol. Timea sa zdvihla a dala mu priestor. Ona sa zatiaľ presunula k svojmu stolu a v kope papierov niečo hľadala. Za sebou počula vrznutie postele a jeho bosé ťapkavé kroky po podlahe. Usmiala sa popod nos. Takéto rána by si vedela predstaviť aj častejšie. Konečne našla čo hľadala a víťazoslávne vypískla. Za ňou sa ozvalo buchnutie a potom sled tichých nadávok. Timea sa obzrela ponad plece a okamžite sa rozosmiala. Max ležal rozčapnutý na dlážke a nadával horšie ako pohan.