Klaviristka

26. kapitola

Timea sa domov vrátila skľúčená, trochu smutná a ponorená do svojich myšlienok.

„Stalo sa niečo Timi?" Spýtala sa jej mama akonáhle prekročila jej dcéra prah obývačky a zvalila sa s neprítomným výrazom na tvári do kresla.

„Timea! Počúvaš ma vôbec?" Skríkla na svoju dcéru a tá konečne zdvihla pohľad. Pokrútila hlavou, nechcela nič riešiť a hlavne nie práve to čo sa dozvedela. Najhoršie však bolo, že ju Karin požiadala aby mlčala. Tima vedela udržať tajomstvo, no toto bolo veľa aj na ňu. Mame by to nemohla povedať, pretože by sa to okamžite roznieslo. Jediný kto jej prišiel na um bol Max, ktorý však bol niekde mimo mesta.

„Idem si pozháňať nové noty," zakričala mame do kuchyne a ako mŕtvola vyšla hore po schodoch. Ešte aj otvoriť dvere na izbe bolo pre ňu ťažké. Žeby ju až tak zmohlo Kajino priznanie? Potriasla hlavou a sadla si na svoju pohodlnú stoličku za stolom. Pozrela na papier, ktorý predtým hľadala a nechala ho len tak ležať navrchu kopy. Otvorila svoj notebook, zapla ho a zatiaľ rozmýšľala čo ďalej. Načiahla sa po svojom mobile, odblokovala ho a v kontaktoch našla Maxovo číslo. Chvíľu váhala či mu zavolať alebo nie, no nakoniec sa predsa len odhodlala. Začala to zvoniť a ona rátala každé pípnutie. Po šiestom sa jej konečne ozval Max: „Kráska?"

„Máš na mňa čas?"

„Teraz veľmi nie, asi až večer keď sa vrátim. Mohla by si prespať u mňa, aspoň by sme boli viac spolu."

Timea sa smutne usmiala, veľmi dobre predpokladala, že bude mať prácu a nebude mať na ňu čas. Vzdychla si a rýchlo sa s ním rozlúčila, pretože vedela, že by sa jej pýtal čo malo znamenať to vzdychnutie. Ona mu však nemala chuť vysvetľovať takúto vec po telefóne. Odložila mobil nabok a svoju pozornosť presunula na počítač. Zapla vyhľadávač, zadala názov pesničky a začala sa prehrabávať kopou stránok, kde sa mohla dosť k notám.

-------

Potrasenie za plece ju prebudilo z ríše snov, v ktorej nemusela riešiť žiadne problémy. Nechcela otvoriť oči, najradšej by sa nezobudila, no niekto bol očividne veľmi vytrvalý a nenechal sa odradiť jej šomraním. Keď konečne otvorila oči, uvidela vedľa seba čupieť Maxa. Rozospato si pretrela oči a hľadela na neho: „Koľko je hodín?"

„Asi deväť večer. Zaspala si pri hľadaní, čo?" Smial sa, no aj napriek smiechu jej venoval bozk na pery.

„Niekoľkokrát som ti volal a keď i mi nebrala, normálne som sa zľakol, že sa niečo stalo. Letel som sem ako zmyslov zbavený a tvoja mama na mňa len nechápavo hľadela. A tvoj oco ma chcel vyhodiť," hovoril jej a tým jej vyčaroval úsmev na tvári. Tak sa mu páčila omnoho viac. Nebolo už na nej vidieť rozospatosť, nabrala novú energiu a on mal v pláne vziať ju k sebe.

„Ozaj, čo si potrebovala keď si mi volala?" Spomenul si zrazu a zvedavým pohľadom na ňu pozrel. Timea si spomenula na to, čo jej povedala Karin a striasla sa.

„Až keď budeme u teba, tu majú aj steny uši a nikto to nesmie vedieť," šepkala mu a jeho pohľad sa začínam meniť z nechápavého na zdesený. Nevedel čo si myslieť. Veľmi ho však zaujímalo, čo mu chce povedať, a tak rýchlo zbalili niekoľko jej vecí, ktoré potrebovala a odišli von.

„Ani teraz mi to nepovieš?" Skúsil znova keď už sedeli v aute, no Tima mlčala ako hrob. Max si povzdychol trochu sklamane a dupol na plyn. Čoskoro dorazili k jeho bytu a spoločne vybehli po schodoch hore. Timea si zhodila veci dole hneď v chodbe, skopla tenisky, ktoré mala na nohách a vybrala sa do obývačky. Max kráčal za ňou a pozorne sledoval každý jej pohyb. Prekvapilo ho, keď otvorila barovú skrinku a vytiahla odtiaľ fľašu jeho obľúbenej whisky. Ohromene sledoval ako otvorila fľašu a nenamáhala sa vziať si pohárik. Napila sa priamo z fľaše a potom si rukou otrela ústa.

„Kráska?" Oslovi ju a ona sa k nemu otočila. Usmiala sa na neho, no jej úsmev bol zvláštny. Max ho nedokázal identifikovať. Fľašu položila na stôl a vykročila k nemu. Keď už stála priamo pred ním, šepla: „Pobozkaj ma prosím."

Max neváhal a vrhol sa jej na pery. Mala ich horúce a chutili ako whisky, ktorú pred malou chvíľou pila. Cítil z nej neistotu a strach. Nechápal však prečo. Dúfal však, že mu to povie hneď ako opustí jej pery.

„K čomu ti je alkohol. Toto nie si ty," skonštatoval a čakal čo mu na to povie. Timea mu však nehľadela do očí, pohľad mala upretý do jeho hrude. Povzdychol si a doprial jej kúsok času. Potom to však nevydržal a vyhlásil: „Vyklop to Timea! Vidím ako ťa to zožiera a mrzí ma, že ti neviem pomôcť."

Chvíľu na neho hľadela, potom znovu sklopila zraz. Max už to vzdal, zdvihol sa na odchod, no práve vtedy z nej tichým hlasom vyšlo: „Kaja je tehotná."

Mladík sa prudko otočil a hľadel na ňu. Myslela to vážne? Skutočne ju trápi práve toto? A on si myslel, že to je niečo dôležitejšie. Timea videla jeho pohľad, nechápal ju. Nadýchla sa a skúsila mu to teda vysvetliť: „Idem o to, že má osemnásť. Chápeš? Len osemnásť. Ide na vysokú a ten jej priateľ ju nabúchal."

Hľadel na ňu a pomaly mu to dochádzalo. Ona sa asi bála, že to je kamarátke ničí život a možno sa v nej rodili obavy, že by sa to isté stalo aj jej. Sadol si znovu k nej, pohladil ju po ruke a pritiahol si ju do objatia.

„Ona to určite zvládne. Určite by sa mala porozprávať s tým svojim priateľom. Ty si z toho nerob hlavu kráska." Pozrela na neho uslzeným pohľadom a on v jej očiach videl strach.

„Bojím sa," šepla nečujne a on jej veril. Jediné čo nechápal bolo, prečo sa bojí. Spýtal sa jej na to a jej líca nabrali ohnivý odtieň.

„Žeby," prehltla ďalší vzlyk, „žeby sa niečo také mohlo stať aj nám."

Max zavrčal a neveriaco na ňu hľadel. Povedal jej predsa jasne, že ju do ničoho nebude nútiť, stačilo mu, že je pri ňom, že ju môže držať v náručí a môže ju bozkávať. Povedal jej to teraz znovu a čakal na jej reakciu. To čo mu však povedala, ho nemilo prekvapilo.

„Si predsa chlap, skôr či neskôr budeš chcieť aby sme spolu aj spávali. A ja nie som pripravená na niečo také, ak je tam možnosť, že by som potom ostala..." ani nedokončila, pretože sa nanovo rozplakala.

„Ty si trúba Tima. Vravím ti to tretíkrát, nejdem ťa do ničoho tlačiť. Máme kopu času aby sme premýšľali o niečom takom," hladil ju po chrbte a pritisol si ju k sebe ešte viac. Ona sa však od neho zrazu odtiahla a pozrela na neho pohľadom, ktorý by identifikoval len ako vyčítavý.

„A keď sa ti nebude páčiť, že nie som ochotná s tebou spať a nájdeš si inú? Čo potom?"

To už sa Max nahneval a dvihol sa. Pochodoval z jednej strany miestnosti na druhú a pritom fučal ako býk.

„Timea, strašne ma serieš! Ako by som si mohol nájsť inú, keď všade kam sa pozriem vidím teba? Spravila si so mňa otroka a ja nemám potrebu utekať. Nech by sa stalo čokoľvek, neopustím ťa ako by to urobili niektorí chlapi. Ja taký nie som!" Posledné slová poriadne skríkol a Timeu, sediacu na gauči trhlo. Max sa otočil a odpochodoval do spálne, kde sa za ním zatresli dvere. Tima osamela, sklonila hlavu dole a rozplakala sa.

Timea sa prekecla a Max zúri, kvôli jej pocitom. Prehnal to alebo nie?