𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

Prológ

 Ahojte! Taaaak,konečne som sa odhodlala napísať prvý príbeh.☺☺☺☺ Dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem vďačná za každú 🌟 ale aj za každý komentár......😉😙😙
S pozdravom vaša JulcaM.

__________________________

,,Góóól!" kričali všetci z davu.
  ,,Sme v semifinále a za všetko vďačíme krásnemu zákroku Kate Peroitovej," hovoril hlásateľ do rozhlasu.
Srdce mi silno bilo, nevládala som sa nadýchnuť, ale bola som strašne rada, že som ten gól dala.
Hneď som si so všetkými spoluhráčmi tľapla. Som jediné dievča v našom tíme. Áno, hrám s chalanmi. Musím ale povedať, že je to stokrát lepšie, ako hrať s nejakými kravami.
   Zrazu som zacítila niekoho ruku na mojom ramene. Trhla som sa a rýchlo otočila krkom dozadu. Uvidela som chalana zo súperovho tímu ako sa usmieva.
  ,,Prepáč, ale nechcel som ťa vyľakať. Len som ti chcel povedať, že si fakt dobrá," s týmito slovami sa so mnou rozlúčil. ,,Ďakujem, cením si to," zakričala som za ním. Asi ma nepočul, ale bolo mi to jedno. Bol prvý, ktorý sa mi prihovoril. Nikdy som nič také nezažila.
  ,,Si veľmi skromná..." ešte dopovedal. Vôbec som ho nepochopila. Že som skromná?
No viac som na to nepomyslela, lebo už ku mne dobehol tréner.
  ,,Dnes si zažiarila Katarína. Si hviezda. Gratulujem!" pousmiala som sa, lebo Katarína mi hovoril len on.
  ,,Ďakujem tréner," usmievala som sa ako slniečko na hnoji.
  ,,Teraz bež k rodičom. Už sa na teba pýtali."
  ,,Čo? Oni sú tu?" čudovala som sa, lebo moji rodičia boli zásadne proti tomu, aby som hrala futbal. No ja som tvrdohlavá, tak ma neprehovorili. Otec sa s tým zmieril, a nakoniec je aj rád a podporuje ma, ale mama....
Moja mama chcela mať zo mňa modelku, no to som jej vždy zamietla. Otec zase chcel, aby som bola právnička a preto mi platí aj univerzitu, na ktorú poctivo chodím.
  ,,Áno sú tu, pozerali sa už od začiatku zápasu," odpovedal mi a keď videl, že som zmätená, povzbudil ma potľapkaním po pleci. ,,Choď, lebo ti budú ešte nadávať!" smutne som sa usmiala a išla. Mám ho veľmi rada a tak mu nechcem odvrávať.
  ,,Tak ja bežím, uvidíme sa, keď prídem," rozbehla som sa von z ihriska.
Rýchlo som sledovala tribúnu a hľadala tých mojich rodičov. Nemohla som ich nájsť. Naraz som narazila do malého chlapčeka.
  ,,Prepáč, nechcela som....Kris! Aj ty si tu?" objala som môjho malého pätnásť-ročného bračeka a postrapatila mu vlasy. Nechápem, keď ma vždy upozorní, že on už dávno nie je malý. Ja ho tak ale beriem už od narodenia.
  ,,Ehm, ahoj Kate," pozdravila ma mama povýšene.
  ,,Oh...ahoj mama, oci," pozdravila som ich a začervenala som sa.
  ,,Kam tak bežíš? Čo keby si Krustiánovi ublížila?!" rozhorčovala sa mama. Narozdiel od ocka, ju vôbec nemám rada už od mala, keď mi hovorievala, že futbal je strata času. Chcela mať zo mňa modelku ako je moja staršia sestra. No ja som bola tvrdohlavá a neustúpila som. Načo by som robila vec, ktorá ma absolútne nebaví? Ešte, že tu je môj otec a ten si ma zastane. Aj vďaka nemu som začala chodiť na futbal.
  ,,Čo tak si sa prišla na mňa pozrieť? Nebýva tvojím zvykom chodievať sa na mňa pozerať, ako kopem do nejakej hlúpej lopty..." odvážila som sa jej povedať otvorene, lenže mama ma hneď prerušila. ,,To nie si rada, že sme ťa prišli podporiť? Toľkú drzosť som od svojej dcéry nečakala," fľochla po mne. Zabudla som, moja mama ma strašne veľké ego. Už si ju vôbec nevšímam, lebo som si zvykla.
,,Najradšej by som bola, keby si tu nebola. Prepáč, ale ty sa tu nehodíš. Ako sa hovorí: vyčnievaš zo stáda." Otočila som sa na ocka a ju si už nevšímala. ,,Oci, tebe ale ďakujem, že si prišiel. Ako aj minule, aj teraz sa mi veľa darilo." objala som ho a usmiala sa naňho. Chytila som Krisa za pravú ruku, ocka za ľavú a išla preč od mojej namyslenej matky...
  ,,Taká hrubá si na ňu nemala byť," dohováral mi otec. Áno mal pravdu, ale ja ju nemôžem vystáť. Zo života mi urobila peklo!
  ,,Oci, ale ja už ďalej nemôžem. Proste nevládzem," je to pravda. V poslednej dobe toho na mňa bolo moc. Ale teraz budem mať chvíľu voľno, lebo semifinále je až za tri týždne.
  ,,Kris, už si sa prihlásil do toho krúžku, čo si mi spomínal?" Chcela som zmeniť tému.
  ,,Áno, síce mama mala s tým problém, ale vďaka ocovi tam už pravidelne chodím." Bola som rada za nás oboch. Kris miluje maľovanie, ale mama to nevie akosi pochopiť. Vždy ho nútila sa učiť, aby mohol byť podnikateľ.
  ,,Poďte, predstavím vám môjho dokonalého trénera..." bežala som s nimi k trénerovi a spoluhráčom. ,,Tréner, chcem vám predstaviť môjho ocka. Vďaka nemu som teraz tu."
  ,,Veľmi ma teší pán Peroit. Vaša dcéra má obrovský potenciál. Naďalej s ňou rátam."
  ,,Nebojte sa. Moja dcéra si ide za svojím snom a len tak sa nevzdáva." hovoril môj otec pyšne. Bol na mňa hrdý a ja som bola šťastná.
  ,,Ja vás teda nechám. Idem za chalanmi, keby ste ma hľadali. Kris ideš so mnou?"
  ,,Samozrejme!" Odpovedal celý nedočkavý. Už pár krát som ho zobrala so sebou.
  ,,Tak, kto príde prvý na koniec ihriska k tej skupinke chalanov..." ukázala som prstom na to miesto.
  ,,Tri.....dva.....jeden..!" Odpočítavali sme spolu.
  ,,Štart!"