𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

53.

Túto časť venujem NinkaWeisova. Ďakujem, že tento príbeh čítaš. Uži si ju....😙😘

☆Kate☆

Dnes je 31. januára. Dnes oslavujem 21. narodeniny. Veľmi sa teším, pretože Tobias nám objednal wellness pobyt v rekreačnom stredisku neďaleko Bratislavy.

Zbalená som už pomaly dva dni dopredu.

Tobias sa mi smeje, že mi oči žiaria šťastím ako malému bábätku.
No a ja sa vždy odujem, pretože som v tomto období strašne urážlivá.
No teraz späť k wellness. Pozitívum tohto výletu je, že tam ide aj Sofia s Lukášom. Od vtedy si k sebe našli cestu a nádherne sa zblížili. Prajem im to. Lukáš si nemohol nájsť lepšiu babu ako je Sofia a ona si zas nemohla nájsť lepšieho chalana ako je Lucas, no, v rámci možností.
Celé je to úplne šialené.
Aj to malé v mojom bruchu. Za chvíľu to bude tretí mesiac, čo som tehotná.
Bruško stále rastie a rastie a ja pribúdam na váhe. Už sme museli ísť so Sofiou na nákupy, pretože som si bola kúpiť voľnejšie oblečenie.
Pred týždňom sme začali robiť pozvánky a celkovo sa chystať na svadbu.
Človek do toho dá oveľa viac stresu, ako si myslí. Úplne ma tá svatba zaneprázdnila a konečne si pripadám užitočná. No je to strašne stresujúce a deprimujúce.
,,Zlatko, ideme!" Zakričí na mňa Tobias a ja za sebou potiahnem malý cestovný kufor na kolieskach.
,,Už som tu!" usmejem sa ako slniečko na hnoji a on mi vtisne láskyplný bozk na čelo.
,,Si nádherná," brnkne mi po nose.
,,Tučná," smune sa usmejem pošlem mu vzdušný bozk. Prevráti očami, pretože toto v poslednej dobe počúva veľmi často. Radšej mi na tú poznámku nič nepovie, lebo už vie, že by to skončilo bezvýznamnou hádkou.
Ako správny gentleman mi zoberie kufor aj svoju tašku a mieri s tým do auta. Chcela som mu pomôcť, ale odmietol.
Nastúpili sme do auta a vyrazili pre Sofiu a Lukáša.
,,Dobré ránko," nastúpila vyškerená úsmevom od ucha k uchu. Niečo nie je v poriadku. Asi aj keď vyzerala rovnako ako aj ja.
,,Ahoj Sofi," usmiala som sa do spätného zrkadla. Ešte sme boli pre Lukáša.
Za necelú hodinku sme sa už zapisovali na recepcii.
Tobias dal pani recepčnej preukazy a zľavové kupóny, ktoré objavil na internete.
Dostali sme čísla izieb na prezlečenie a už si išiel každý po svojom.
Stále mi behala po hlave Sofia a jej dnešná nálada. Niečo mi tají.
Cíti to môj šiesty zmysel, ktorý som len nedávno objavila.
A ten šiesty zmysel platí len na ňu.
Prezliekla som sa a s Tobiasom ruka v ruke sme išli dole počkať na tých slimákov.
Na naše počudovanie tam už stáli a usmievali sa.
,,Niečo sa tu deje!" povedal si zväčša sám pre seba Tobias.
,,Aj ja mám taký pocit!" Vykročila som, až sa dieťa vo mne pohlo.
,,Nechcete nám niečo povedať?" nabádal ich k slovu Tobias, hneď, keď sme k nim prišli.
Vymenili si zaľúbené pohľady. Sú takí zlatí.
,,Nooo, ako to povedať," naťahovala to celé Sofia. Mám taký pocit, že zomriem zvedavosťou.
,,Som tehotná!" Zvískla na celú chodbu a okoloidúci na nás pohoršene zazerali.
,,Vážne? Gratulujem Sofi," hneď som sa jej zavesila do krku a objala ju.
,,Ďakujeme," teraz sa ozval Lukáš, ,,Ešte stále tomu nemôžeme uveriť."
So Sofiou som celý deň presedela a hovorila o malých bábätkách.
Ani neviem a bolo päť hodín podvečer. Tobias sa mi prihovoril. ,,Kate, už by sme mali ísť, lebo za hodinu zatvárajú..."
Prikývla som. Zobrala som si uterák a chytila Sofiu za jednu ruku a Tobiasa za druhú.
Vyzerali sme ako totálni psychopati.
Nakoniec sa pridal aj Lukáš a ako detičky, ktoré chodia v škôlke na prechádzky, sme aj my, ruka v ruke vyrazili do izieb. Ako jedna veľká rodina. Lebo to aj sme.

Čo najrýchlejšie sme sa obliekli a utekali do auta.

Domov sme dorazili krátko po siedmej, pretože sme sa cestou domov stavili v potravinách.

Sofiu a Lucasa sme vysadili pred Sofiinom panelákom. Rozlúčili sme sa a vrátili sme sa domov. Po celom dni oddychovania som si musela sadnúť za počítač a poprezerať prijaté správy kvôli svadbe. Zapla som si g-mail a objavila dve prijaté a neprečítané správy. Klikla som hneď na prvú. Týkala sa ohľadom hlavného jedla, ktoré sa bude podávať na začiatku zábavy.

Majiteľ reštaurácie mi odpísal na moju otázku týkajúcu sa počtu kusov jedál.

Vydýchla som si, keď som sa dočítala, že sú nám ochotní spraviť takú veľkú objednávku.

Zo šuplíka som si vytiahla notes a spravidla veľkú fajočku k hlavnému jedlu.

Z rozmýšľania ma vytrhol Tobiasov nádherne - sexi hlas.
,,Zlatko, zase si na tom počítači?" rukou mi prešiel po chrbte a mne sa hneď rozliahol po tele nádherný pocit šťastia a radosti.

,,Tobias, ale ja to musím vyriešiť, keď nám tí prví odmietli objednávku..."

,,Katuš, existuje aj zajtrajšok. Nemusíš stále sedieť za tým počítačom. Bojím sa o teba..."
Joooj, aký je zlatý...

,,Neboj sa, ešte sa pozriem na tú druhú a vypínam tú bedňu." Sľúbila som mu a usmiala som sa na neho žiarivým úsmevom.

Tobias mi síce nič nenamietal, ale počkal pri mne v pracovni, pokiaľ som počítač nevypla.

Verím mu, že nie je teraz moc spokojný, keď sa mu nevenujem a stále som zavretá v pracovni, ale musí pochopiť aj mňa. Do svadby nám ostáva približne mesiac a ja to chcem mať všetko čím skôr vybavené.

Z jednej strany sa neviem dočkať toho dňa, ale zároveň sa ho trošku obávam, či stihnem všetko včas zariadiť....

_________________

Ahojte zlatíčka mojeee!❤❤❤

Ďalšia kapitolka na svete. Dúfam, že sa páčila.🌟👍 Vidím to ešte asi na jednu a potom už len epilóg... 😇😇

Bye, bye...✌✌✌

Júlia Mrmusová😘