𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

4.

  Ahojte zlatíčka moje!😉😉😉😉☺☺😊😊 Dnes ešte jedna časť, lebo mám náladu.😀😉😉😉 Možno bude dnes ešte jedna, uvidím. Píšte do komentárov či sa páči, budem vďačná za každú 🌟
Prajem príjemné čítanie.📖📖📖
S pozdravom vaša Julka.😙😘😘 

_________________________________________
Potrebovala som chytiť dych, lebo som si nasadila príliš rýchle tempo.
Bola som nasratá, že mi Dominik spravil takú hnusnú vec.
Je typický chlap, v najlepšom sa na mňa vykašle.
Však ja mu to ale vrátim aj s úrokmi.
  ,,Prepáčte!" Mala by som si už dávať pozor, keď ide predo mnou nejaká postava.
Dnes som pre istotu narazila do nejakého chalana.
Bože, už sa vzchop Kate, nadávala som si v mysli.
  ,,To nič, ja som taký istý!" usmial sa a ja som si všimla tie jamky....
Musela som vyzerať komicky, lebo sa začal na mne smiať: ,,A to som si myslel, že nebudete vôbec komická!"
Lenže ja som si uvedomila, kde som ho videla. Vtedy, keď som išla z obchodu, zastavil na prechode a ja som tam stála ako blbá a pozorovala som ho.
Hneď som sa začervenala a pozrela do zeme.
  ,,Čo sa stalo? Urazil som vás?"
  ,,Vôbec nie! Len som si spomenula, kedy som vás videla, akurát dnes ráno...." nepozrela som sa naňho, lebo som bola červená ako paradajka. Čo sa to so mnou deje?!?!
  ,,A kvôli tomu ste teraz takáto?" ukázal rukami na mňa a smial sa ďalej.
  ,,Hahahah, fakt smiešne. Len mi prišlo ľúto, že som zdržovala na to prechode..." už som sa odvážila mu pozrieť do očí. Bože, tie sú sexi, pomyslela som si, ale hneď som zahodila túto myšlienku do koša.
    ,,To ste vôbec nezdržovali, tých päť sekúnd." Znova tá jamka. Ja sa z nej asi zbláznim...
  ,,To je váš pes?" prelomil chvíľkové ticho.
  ,,Áno. To je môj štvornohý priateľ, ktorý ma nikdy nezradí. Že Body?" potľapkala som ho po hrudi a Body zaštekal. ,,Tak ja idem, musím si ešte zabehnúť pár kilometrov..." rozlúčila som sa s ním.
  ,,Dovidenia!" rozbehli sme sa každý vlastným smerom. Znova som nemohla jeho obraz vymazať z mysle. Ale už som zistila, aké má oči. Nebesky modré...

*****
  
   ,,Body, ideme už domov."
Bežali sme ešte asi dva kilometre, keď som bola úplne ,,vyšťavená" čo sa o spoločníkovi povedať nedalo.
Vyšli sme štyri poschodia a ja som fučala ako parná lokomotíva. Musela som sa sama sebe zasmiať.
Vytiahla som kľúče a snažila sa roztrasenými rukami strčiť ten kľúč do dierky, no moc mi to nešlo. Do riti! Že ja sa do tej dierky netrafím?
Body zaštekal, asi so mnou súhlasil.
Počula som kroky v obývačke, tak som zabúchala na dvere. Nemohla som odomknúť, lebo sa mi strašne triasli ruky.
  ,,Dominik, prosím, otvor mi!"zakričala som.
O chvíľu som počula kroky v predsieni a následne sa vchodové dvere otvorili.
  ,,Kde si bola?" nechápala som, čo sa mu stalo. Však sa vyspal doružova...
  ,,Bola som sa prebehnúť s Bodym, keď ty si mi zaspal v posteli..." použila som argument a prekrížila som si ruky cez prsia. ,,A čo si taký nervózny?"
  ,,Nie som nervózny! Len som sa o teba bál!" vyčítal mi do očí.
  ,,Aspoň vieš, ako mi bolo včera, keď si prišiel domov o dve hodiny neskôr! A k tomu si neprišiel triezvy ako JA! Prišiel si ožratý a vôbec si mi nedvíhal telefón. Vtedy som sa bála ja!" nie, žeby mi ho nebolo ľúto, ale včera ma vážne vytočil do nepríčetnosti.
Dominik ostal ticho s otvorenými ústami. Už nemal žiadny protiargument, preto som sa zobrala Bodyho za vôdzku a vošla do môjho bytu.
Išla som do spálne k šatníku, aby som si prezliekla spotené veci za čisté.
Vybrala som si silno-modrý crop-top a sivé legíny. Polorozpadnutý drdol som zmenila za vysoký zapletený ponytail.
Spotené veci som zaniesla do práčovne. Miestnosť, ktorá sa nachádza vedľa obývačky bola dosť malá, tak som z nej urobila práčovňu.
V obývačke mám na celej stene veľké presklenné dvere, ktoré vedú na priestranný balkón s nádherným výhľadom na mesto.
Obývačka je spojená s kuchyňou a jedálňou. Je to najväčšia miestnosť v byte.
Vedľa kuchyne je ešte jedna izba - hosťovská, ktorá ma vlastnú malú kúpeľňu. Väčšinou v nej spáva moja najlepšia kamarátka Sofia, keď je u mňa.
Tento byt som si kúpila asi rok dozadu. Bola to láska na prvý pohľad. Chcela som rýchlo vypadnúť z domu kvôli mame, ktorú som nezniesla. A tak som začala hľadať pekné byty v centre mesta. Videla som asi pred týmto asi päť, ale keď som uvidela tento, hneď som ho brala. Ešte v ten deň som sa tu nasťahovala. Mám milých susedov, s ktorými výborne vychádzam a to je hlavné.
Prijali ma takú, aká som a to ma veľmi teší...
Keď sa mi dopralo, išla som na balkón zavesiť na sušiak mokré prádlo.
Úspešne som povešala a išla variť, keďže je 12:10 hod.
Rozhodla som sa dnes uvariť len kurací vývar, lebo Dominik má opicu a na to je najlepší liek - vývar.
Dnes sa mi chvála-bohu nič nepripieklo, nevykypelo ani nepokazilo a to som si vážila.
Konečne som dovarila a tak naložila polievku do tanierov. Oba som priniesla na stôl.
    ,,Dominik, poď jesť. Uvarila som kurací vývar." Keďže si včera večeru zmeškal, dopovedala som si v mysli.
Za približne päť sekúnd prišiel k stolu a potichu začal jesť.
  ,,Dobrú chuť!" nechcela som byť nezdvorilá.