𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

16.

Ahojte zlatíčka!❤❤❤❤
Dnes som sa rozhodla napísať ešte jednu časť...😂
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a preklepy.😢😢
Prajem príjemné čítanie...📖📖📖

__________________________

Konečne som doma!

Keďže je dnes len prvý deň, čo sa chodí do školy, tak nám skrátili vyučovanie. Som celkom rada, že nám odpadli dve hodiny. Aspoň sa nemusím pozerať na toho debila.
Vytiahla som z kabelky proteínovú tyčinku, keďže som v nej zázračne našla aj druhú.
Keď som ju dojedla, išla som sa prezliecť. Dala som si športové tielko a tepláky. Nechýbali ani športové tenisky.
Účes som si prerobila na normálny vysoký cop, lebo cvičiť elegantne upravená by nebol najlepší nápad.
Do tašky som si dala náhradné oblečenie, ktoré si potom prezlečiem, uterák, vodu a mohla som ísť do fitka.
Na zastávke som objavila výborný spoj, tak som chvíľu počkala. Nastúpila som do autobusu a nechala sa odviezť až pred fitko na neďalekú zastávku. Trochu som mala problém výjsť s barlami tie schody, ale premohla som sa a tie schody zdolala. Otázka, ktorú som si celý čas  hovorila, bol: prečo tu nie je výťah?
,,Dobrý deň!" pozdravila som mladého chalana asi v mojom veku, ktorý stál za pultom.
,,Dobrý deň! Pomôžem vám?" opýtal sa ma.
,,Počkajte, mám tu papiere od doktora..." začala som prehľadávať veci v športovej taške. Hľadala som ich už hodnú chvíľu, ale márne. Nenašla som ich.
A vtedy mi doplo, že som ich nechala v kancelárii na pracovnom stole.
PORAZÍ MA!
Celá červená som na neho pomaly zdvihla hlavu.
,,Ja som ich nechala doma na stole. Do riti!" ponadávala som si. Hnevala som sa na samú seba, že som až taká neschopná.
,,Tak to máte smolu!" pouvažoval ten chalan. On je ale múdry, to som zistila aj sama!
,,Mohla by som si tu nechať veci? Prosím vás..." stále som sa mu pozrelala do očí. Usmial sa a prikývol na znak súhlasu. Veľmi mi odľahlo, že sa s tou taškou nemusím trepať naspäť domov a potom znova do fitka.
Položila som mu tašku na pult. ,,Ďakujem vám krásne!" poďakovala som sa mu a odišla. Vyšla som von a hneď si to zamierila k mojej bytovke. Ešte som sa pozrela do vrecka, či mám kľúče. Našťastie som ich tam nahmatala. To by bolo, keby som ich nechala v tej taške!!!
Zadýchaná som prišla k bytovke a otvorila vchodové dvere. Už som sa konečne naučila, ako ich mám otvárať, keď sa chcem dnu dostať aj s barlami.
Našla som kľúč od bytu a odomkla ho. Ťažko som vyšla do kancelárie a zhrabla kôpku papierov od doktora.
Zamkla som byt a utekala naspäť do fitka.
Za asi pätnásť minút som sa objavila znova pri pulte.
,,Dobrý, už som tu znova!" zadýchana som prišla úplne k pultu a usmiala sa na toho chalana.
,,Nech sa páči!" podala som mu papiere a on si ich matne pozrel. Chvíľu bolo ticho, kým si ich obzeral. Za chvíľu sa na mňa pozrel spýtavým pohľadom.
,,Čo sa vám stalo, keď ste vyvrtli členok?" stále sa na mňa pozeral a tak ma donútil hovoriť.
,,Ožratá na mol som spadla zo schodov..." pohoršene sa na mňa pozeral a mne nebolo všetko jedno.
,,Opila som sa kvôli priateľovi, lebo som sa s ním rozišla a hneď ho videla s inou." Nechápem, prečo mu to hovorím. Ako keby som mu verila, ako keby som ho poznala...
Som ja sprostá!
,,To mi je ľúto..." pohoršený výraz sa zmenil na smutný. Zasekol sa a usmial sa.
,,Ja som Eduard Samík." podával mi ruku, ktorú som prijala.
,,Katarína Peroitová..." stále som sa na neho usmievala ako blbá.
,,Počkať, nehráš náhodou za Bratislavu?"
Usmiala som sa ešte viac a prikývla.
,,No hrala som...." uvedomila som, že už je za mňa nahradené...
,,Prečo už nehráš? Bol som na tom zápase, keď ste postúpili do semifinále! Myslel som si, že som ťa už niekde videl!" rozprával zaujato.
,,O mne sa to povedať nedá. Našli za mňa náhradu..." zasmiala som sa a pritom ukázala na obviazanú nohu. Už dlho som sa nezasmiala, aj keď som mala čo robiť, aby som sa nerozplakala.
Úplne som zabudla, prečo som tu prišla. Kvôli cvičeniu...pozrela som sa na hodinky a bolo 15:20
,,To je už toľko hodín? Prepáč, ale musím ísť cvičiť..." chcela som už ísť, ale zastavil ma.
,,Tu v papieroch je napísané, že potrebuješ osobného trénera. To si ich nečítala?" nadvihol ľavé obočie.
,,Nie?" skôr som sa pýtala ako odpovedala. Žartovne nado mnou pokrútil hlavou.
,,A čo teraz?" spýtala som sa teraz trochu odhodlanejšie.
,,No teraz musíš mať osobného trénera. Tu máš papier, pozri si, ktorý by ti mohol byť sympatický podľa mena..." podal mi jednostranový hárok na ktorom bolo asi dvadsať mien. Očkom som rýchlo prešla všetky, no zastavila som sa na jedinom...
,,Eduard Samík? Ty si osobný tréner?" spýtala som sa zaujato.
,,Áno." normálne mi odpovedal.
,,Tak teda chcem teba," zasekla som sa, lebo to trochu divne vyznelo. Hneď som sa snažila pokračovať celá červená, ,,ako osobného trénera, keď ťa už poznám."
,,Dobre, súhlasím. Poď za mnou!" odišiel spoza pultu a išiel k nejakým dverám. Vtedy som si mohla všimnúť svaly, ktoré mu dominovali po celom tele.
Otvoril veľké dvere a objavili sme sa v šatni. Prešli ku skrinke s číslom 211.
,,Tu si odlož všetky veci." povedal mi a ja som si tam odložila tašku. Chcela som už ísť, no zastavil ma telom.
Nádherná vôňa.....
,,Všetky," keďže bol asi o 15 centimetrov vyšší, donútil ma zdvihnúť hlavu hore. Pozeral sa na mňa...
Chytil mi barle a odložil ich do skrinky.
,,Ale," snažila som namietať, ale Edward ma chytil za rameno.
,,To zvládneš. Však si hráčka..." tieto slová ma povzbudili a už som skákala na jednej nohe do ďalšej miestnosti plnej strojov.
Ako som pilne cvičela zazrela som blonďavú hlavu.
Dominik...
Ja to dnes asi nevydržím!
Asi aj on niečo zistil a tiež sa pozrel vôkol seba. Očami prešiem po celej miestnosti a zastavil ich práve pri mne. Pozeral na mňa a ja na neho.
Bol tam aj s nejakými svojimi kamarátmi. Oči klesli dole k môjmu obväzu a škodoradostne sa uškrnul. Položil činku a postavil sa. Prišiel ku mne.
,,Čo sa stalo našej malej Kate? Spadla a ublížila si na nožičku?" smial sa.
Zamračila som sa. ,,A čo sa stalo Dominikovi, keď sa neolizuje so svojou umelou bábikou?" chcela som mu to vrátiť, nech si nedovoľuje.
,,Vysrala sa na mňa kvôli tvojej debilite...." pri slove debilita spravil prstami úvodzovky.
,,Vieš čo? Ublížil si mi! Daj sa vypchať!" ukončila som náš rozhovor a otočila som sa mu chrbtom. Dominik to vzdal a odišiel.
,,Bývalý?" spýtal sa ma Eduard.
,,Bývalý..." vzdychla som si pri odpovedi.

____________________

Dúfam, že sa páčila.😄😄😄
PS: Hore na obrázku je Derec. ☺

S pozdravom vaša Julka Mrmusová.😘😚😛

Bye, bye...✌✌✌