𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

44.

☆Kate☆

Od môjho nového začiatku s Tobiasom ubehli dva týždne.
Ani v živote by som nepovedala, že ho budem tak moc potrebovať.
Každý jeden deň je tu pre mňa. Už len, keď sa na neho pozriem, celá sa roztopím.
Stále neviem pochopiť, ako som bez neho dokázala prežiť.

,,Čo robíš dnes večer?" vyrušila ma z vlastných myšlienok moja jediná, úžasná kamarátka Sofia.
,,Ha?" Zaklipkala som očami.

Sofia sa začala nehorázne smiať. ,,Však ty si vďaka Tobiasovi úplne namäkko."

,,Ale ty ma nepochopíš...." prevrátila som očami. Je pravda, že sa Sofia zo svojho posledného vzťahu s Mikom spamätala, ale ešte niekedy ju prichytím, ako jej umelý úsmev opadne a nahradí ho sklesnutosť.

,,Prepáč, dnes nemôžem," snažila som sa zahnať začatú, nepríjemnú tému. Nechcela by som teraz Sofii rozprávať o bozkoch, objímaní a ďalších láskyplných veciach.

,,Aha," nálada jej trošku poklesla.

,,Prepáč, vážne ma to mrzí," jemne som sa jej dotkla prstov. Pocítila som jej studené prsty. Jasné, že jej muselo byť zima.
Veď je začiatok decembra a vonku to počasie dá poriadne pocítiť.
My sme našťastie v našej obľúbenej kaviarni v centre mesta a užívame si teplú kávu.
Som rada, že je dnes sobota. Aspoň som nemusela vstávať do tej školy. Včera som dokonca zaspala, tak som sa dostala na prednášku až o pol jedenástej. Profesorka ma za to išla očami zavraždiť a skoro som mala ďalší pohovor s riaditeľkou.
Chválabohu som sa vyhovorila na meškanie trolejbusu a ona mi toto zahovorenie prekusla. Nemám rada klamanie, ale v tej chvíli som chcela byť všade, len nie na stoličke v riaditeľni.

Dopila som svoju kávu. ,,Sofia?" Pozrela sa mi do očí.

,,No?" Vydala so seba slabý zvuk.

,,Nejdeš nakupovať? Veď vieš, začiatok decembra a ja by som mala začať pozerať darčeky..." navrhla som jej také rozptýlenie.

,,Ak si myslíš, že mi to pomôže, môžme..." povedala normálne.

Zalapala som po dychu nad jej odpoveďou. Takú odpoveď som od nej vážne nečakala. Táto moja blízka osoba sa mi úplne mení pred očami.

Zaplatili sme si objednávku a vyrazili ,,nakupovať". Toto nakupovanie bolo o ničom. Bez starej Sofie to nebolo ono.

Zavibroval mi mobil. Zabudla som, že som si nastavila vibrácie.
Vytiahla som mobil z vrecka a prečítala prijatú správu.

Zalapala som znova po dychu. Sofia si všimla moje prekvapenie.

,,Čo sa stalo?" Spýtala sa ma vyjavene.

,,Pozri sa," podala som jej mobil a ona si správu prečítala.

,,To čo má byť?!" Úplne prestala dýchať. ,,Kto ti to poslal???"

,,Myslím si, že to je Eduard. Už minule mi takú poslal," ani ma nenechala dohovoriť.

,,Čože?! To on ti posielal takéto správy a ja o tom neviem?" Rozhadzovala rukami.

,,Nechcela som ťa tým zaťažovať Sofia. A nepripisovala som tomu pozornosť," musela som jej zaklamať. Samozrejme, že vtedy večer som sa strašne naľakala. Keby u mňa nebol Tobias, asi by pre mňa prišla 112-tka.

Neveriacky nadvihla obočie. ,,On sa ti vyhráža, Kate!" Nenechala to len tak.

,,Prosím, nerozoberajme to tu," ukázala som na miesto, kde som stála, ale myslela som tým celé nákupné stredisko.

Chytila som ju za rameno a vyviedla z obchodného centra. Protestovala, no ja mám nejakej tej sily a nasilu som ju odtiahla.

,,Ukáž mi tú správu," znova sa vratila k téme ,,Eduard a vyhrážanie".

Porazenecky som jej podala mobil.
,,Pozri sa na to. Ešte som neskončil!" Ukázala mi displey mobilu.
,,S týmto môžeš ísť aj na políciu..."

,,A čo by som tam robila? Však mi nič neurobil!"

,,Ale áno, vyhráža sa ti!" Presadzovala si stále to svoje.

,,Sofia, ďakujem ti za pomoc, ale ja to s Tobiasom zvládnem." Ruky som nastavila v obranom postoji.

,,Ako chceš," prižmúrila oči. ,,Ale aj tak, ťa nenechám samú. Idem s tebou domov!" Zahlásila ako moja matka a ja som nemohla namietať.

Ako sľúbila, doprevadila ma až do bytu a neunúvala sa odísť.

,,Spravím ti niečo na jedenie," zahlásila, akonáhle sa vyzula v predsieni.

,,Sofia, prosím. Ja nie som malé decko, viem sa o seba postarať!" Urazila som sa. Už mi to prišlo prehnané.

,,Kate! Nechaj ma urobiť ti niečo na zjedenie," usmiala sa. Takým krátkym, ale pravým úsmevom, ktorý mi vybil dych. Keď je vďaka tomu šťastná, tak jej to dovolím.

,,Dobre, ale musím ťa upozorniť. Pretože už pár dní nemám žiadnu chuť do jedla, práve že naopak. Všetko sa mi hnusí..." povedala som je čistú právdu. V poslednej dobe mi dvíhalo žalúdok, len keď som sa pozrela na nejaké jedlo. Asi som chytila nejaký vírus a teraz mi je zle.

,,Dobre, čo si teda milosť Kate želá?" spýtala sa s malým úsmevom.

,,Tak, dala by som si čistú vodu. Hladná nie som, ďakujem," úsmev som jej opätovala.

Prevrátila očami a išla mi naliať pohár vody.
,,V poslednom čase si divná," okomentovala môj stav.

,,Ďakujem za kompliment Sofia," žmurkla som na nu a ona sa začala smiať.

,,Ďakujem, že si so mnou," objala ma.

Celá prekvapená nad jej činnosťou som nebola schopná na slovo. Po krátkej chvíli som sa spamätala a objatie som jej opätovala.

,,Aj ja Sofia."

____________________

Ahojte zlatíčka!❤❤❤

Viem, časť o ničom, ale snažila som sa. Dúfam, ze sa páčila. Budem vďačná za každý 👍 ale aj za ✒💭.

S pozdravom vaša Julka Mrmusová.😙😘😚😇

Bye, bye...✌✌✌