𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

40.

☆Kate☆

*knock, knock

S Tobiasom sme si vymenili spýtavé pohľady. Dlhú chvíľu sme sa ani jeden nepohli. Lenže klopanie neprestávalo, práve naopak, pridávalo na intezite.
S nenávistným pohľadom som sa postavila a nafučaná sa presunula k dverám, ktoré som o malú chvíľu otvorila.
Vo dverách stála Sofia a neutrálnym výrazom, ktorý neveštil nič dobré.
Jej zamatové oči boli opuchnuté, ale zároveň aj plné šťastia. Nikdy som ich v tomto svetle nevidela.
Celá bola akási iná.

,,Môžem?" spýtala sa po chvíli ticha.
,,Jasné," odpovedala som jej so samozrejmosťou v hlase. Veď vďaka nej sme tu všetci štyria.
Váhavo vstúpila dnu. ,,Je tu Tobias?"
Táto otázka ma totálne šokovala. Čo by chcela od Tobiasa, keď sa na neho pýta?

Čo plánuje???

,,Áno, je." odpovedala som po chvíli zaváhania.
,,Môžme ísť na súkromné miesto?" spýtala sa ma znova. Už mi tie jej otázky nedávali zmysel.
,,Môžme ísť na terasu..." navrhla som, pričom sa jej oči trošičku rozžiarili.
,,Super nápad, poď prosím." nahodila psie oči, ktoré ma vedia vždy obmäkčiť.
Chytila ma za ruku. Ihneď ma striaslo. Jej ruka bola studená ako ľad. Začínam sa báť, o čo ide...

Začala som nás obe viesť na terasu. Museli sme samozrejme prejť cez obývačku, v ktorej sedel Tobias úplne potichu.
,,Ideme na terasu vybaviť niečo dôležité..." povedala som a zacítila jemný tlak na ruke. Pozrela som sa na ňu a uvidela stískajúcu Sofiinu dlaň.
Konečne sme sa dostali na balkónovú priestrannú terasu.
Mám taký pocit, že som si trochu vydýchla. Pozrela som sa na mlčiacu Sofiu.
,,Počúvam," sadla som si na kreslo a prizvala aj ju si sadnúť oproti mne.
,,No ako začať...." prehrabla si ryšavé vlasy. Bola nervózna, zacítila som to rečou jej tela.
Neopovedala som jej na poslednú poznámku vôbec nič, len som čakala, čo povie.

,,No..... Včera, keď sme ti dali tú odvahu, aby si pobozkala Tobiasa, sme vás s Lukášom nechali samých, čo ste si asi aj všimli. Nechceli sme vás rušiť a zároveň......je to bláznivé," zasmiala sa sama pre seba, potom sa nadýcha a ďalej pokračovala, ,,sme chceli pokračovať v tom bozku, čo ste nás prerušili. Ale ten bozk sa prehĺbil do niečoho viac a už si vieš domyslieť, čo sa asi stalo...." rýchlo sa postavila zo stoličky a začala prechádzať po terase.
,,Takže ste spolu spali, a teba to takto rozhodilo...." vzdychla som si spolu s ňou a neváhala ju objať. Bolo mi jej ľúto.
,,Áno, ale hrozné je, že sa Lukáš neozval a ani som ho nikde nenašla. Zdrhol. To ma nasralo najviac... No najhoršie je, že sa mi to páčilo...som zúfalá, Kate, musíš mi pomôcť!" chytila ma za ramená a jemne mnou zatriasla.
,,Upokoj sa, všetko bude dobré," tíšila som ju už hodných päť minút.
,,Kate, myslíš si, že sa nesnažím?" jej teraz zúžené oči vypustili prvú slzu smútku.
Bolo mi jej vážne veľmi ľúto. Neváhala som a rýchlo ju objala. Myslím si, že potrebovala teraz hlavne oporu, ktorá už také niečo zažila. A tou oporou som bola teraz ja....

Za necelú hodinku sa už ako-tak pozviechala. Povedala som jej, aby ostala silná a nech zakryje svoje sklamanie. Povedala mi, že sa o to pokúsi. Verila som jej, že sa niekedy cez to dokáže preniesť.

Akurát teraz som jej uvarila kávu. Sedí na gauči a pozerá sa do blba. Teraz sme mali celý byt pre seba, lebo Tobias niekde záhadne zmizol.
Kávu som jej položila na stolík vedľa gauča a sadla si k nej.
,,Vyzerá to tak, že sa ti páči..." pozrela som sa na ňu.
Nepovedala na to nič, len sa na mňa dlho pozerala. Potom hlavu presunula smerom dole, kde sa následne pozerala do zeme.
,,Možno," povedala takmer nepočuteľným hláskom.
,,Tak toto nie. Nenechám, aby ten hlupák, ktorému som verila, zmenil moju najlepšiu priateľku na trosku!" odpovedala som a rázne som vykročila k dverám.
Zastavila ma ale studená ruka. Otočila som sa a spýtavo som sa pozrela na Sofiu.
,,Čo ideš akože teraz spraviť?" spýtala sa smutne.
,,No idem toho namyslenca nájsť a pekne sa s ním porozprávať!" vytrhla som sa z jej jemného zovretia a zabuchla dvere. Zlosť sa vo mne každou chvíľou stupňovala. Už som to ani nevedela zastaviť.

Zamierila som hneď do prvého baru a poobzerala som sa. Bol celkom malý, ale keby som tu mala počúvať celý deň ten hluk, asi by som skolabovala. Očami som zamierila k baru, kde som následne videla len barmanku, ako čapuje pivo, kofolu a mieša nejaké nápoje.
Potom som očami zamierila smerom k stolu, ktorý bol úplne v rohu na opačnom konci miestnosti.
V tme som zazrela dve osoby, ktoré majú k sebe určite blízko.
Nebavilo ma tam len-tak stáť v dverách, pozerať sa dovnútra a zavadzať ostatným v prechode, tak som sa rozhodla ísť k baru sa popýtať.
Priblížila som sa k pultu.
,,Dobrý deň. Poprosím vás malú kofolu." Usmiala som sa. Poobzerala som sa vôkol seba. Odtiaľto bol výborný výhľad dokonca až ku každému rohu.
Ešte keď som stála vo dverách, na tom páriku mi prišlo niečo divné.
Zamierila som teda pohľadom k tomu páru a pozorovala ich. Do tvárí som im nevidela, ale mala som pocit, že sa bozkávajú...... Dosť dravo, ako keby od zlosti.
No potom som v odraze svetla uvidela zálesk očí, ktoré som veľmi dobre poznala. Tie oči by som spoznala aj v spánku.
Ešte chvíľu som počkala, kým mi barmanka tú kofolu dočapuje. Ukázala som kartu VIP, poďakovala a podišla k tomu stolu.
,,Ehm, ehm..." zakašľala som, pričom sa párik od seba odtrhol.
Na babu som kašľala, pohľad som hneď zastavila na ňom.
Neváhala som a obliala ho pohárom kofoly, ktorú mi pred chvíľou načapovala barmanka.
,,Ty hajzel!" zaziapala som na celú miestnosť. Konečne som sa pozrela na tú babu.
,,Vypadni odtiaľto!" Zakričala som aj na ňu. Určite mi nerozumela ani slovo, ale podľa môjho výrazu asi vyčítala, že je tu nechcená.
Keď odišla, chytila som ho za rukáv a vytiahla ho z baru. Počkala som pár metrov a potom som sa do neho pustila.
,,Ako to môžeš spraviť?! Ty hajzel, mal by si sa hanbiť! Ja som ti verila!" prvá facka smerovala na jeho pravé líce. Hneď si poranené miesto začal šúchať.
,,Nič som zlé nespravil." podotkol za chvíľu.
,,Čo si povedal?! Vieš akú si zo Sofie urobil trosku, Lukáš?!?! Choď sa na ňu pozrieť do môjho apartmánu!" Hlas som zvýšila a v tvári očervenela od zlosti.
,,To nie je môj problém. Sama to chcela..." druhá facka bola na svete. Lenže táto poletila na ľavé líce.
,,Je to tvoj problém! Vyspíš sa s ňou a potom zdrhneš! Môže ti byť jedno, že ona ti verila?! Všetko si si to u mňa aj u nej posral!" s týmito slovami som od neho odišla. Kvôli Lukášovi som bola nabrúsená až po uši.

Idiot!

Otvorila som dvere a hlasno ich zabuchla. Všimla som si, že sa osoba v obývačke trhla. Sofia asi zaspala a ja som zobudila.
No dočerta!
,,Ahoj, prepáč, ak som ťa zobudila," podišla som ku nej a sadla si na kreslo.
,,To nič, aj tak som nespala. Len som premýšľala..." chvíľu sa odmlčala a potom pokračovala, ,,podľa toho tresnutia som usúdila, že si ho našla."
,,Áno," rozhodovala som sa, či je poviem, čo som uvidela. Nakoniec som sa rozhodla jej to teraz nepovedať. Už je dosť rozbitá a možno by tú novú informáciu nemusela spracovať. ,,Povedala som mu do očí všetko, čo si o ňom myslím a prefackala som ho za teba."
,,To si nemusela," vyznelo to ako sklamane. Chvíľu som ju len-tak pozorovala.
,,Netreba plakať nad rozliatým mliekom! Poď so mnou, ideme na neho zabudnúť!" chytila som ju za ruky. Chvíľu rozmýšľala.
,,Nemyslím si, že to bude najlepší nápad, ísť na párty takto," rukami ukázala na rozťahané modré tričko a sivé tepláky.
Pousmiala som sa. ,,Tak sa prezlečieme. Len musíš ísť sa vyvetrať. Hodiť myšlienky za hlavu!" usmiala som sa nad mojím bláznivým myslením.
,,No neznie to ako zlý nápad," oči sa jej trochu rozžiarili. Tešila sa, aj keď to nedala priamo najavo.
,,Ide sa do mojej spálne!" rozkázala som a už ju ťahala z miesta.
,,Kto vymenil moju starú priateľku, Kate Peroitovú? Ja ťa vôbec nespoznávam!" nahodila úsmev a spoločne sme si išli vybrať niečo na oblečenie.

Dnešok bol a ešte aj bude dosť zaujímavý!

_____________________

Ahojte zlatíčka!❤❤❤

Tak konečne asi po týždni som dopísala ďalšiu časť. 😄😄😄
Zároveň som príbeh premenovala, lebo sa mi doterajší názov nepozdával. Dúfam, že vám to neprekáža.😯😊😔
Ďakujem vám, že trávite svoj čas čítaním tohto. Ste najlepšie!💋💋
Prajem pekný zvyšok dňa.🙋🙋

S pozdravom Julka.😘😚😛

Bye, bye...✌✌✌