#1
Dvadsaťročná Kate Peroitová má všetko, po čom vždy túžila. Rodinu, kamarátov, peniaze, študuje na právnickej fakulte v Bratislave a plánuje si spoločný život so životnou láskou Dominikom.
Je profesionálna futbalistka, čiže má o budúcnosť má pos...
Ráno som vstala o dvadsať minút skôršie. Nepotrebovala som dokonca ani budík, úplne som z toho ostala prekvapená. Spravila som si ovocný čaj. Kávu som nepotrebovala, bola som absolútne vyspatá. Včera sme prišli spolu so Sofiou o siedmej večer a o ôsmej som už ležala v posteli.
Spravila som si jednoduché raňajky, ktoré pozostávali z jogurtu a cereálii. Po zjedení raňajok a vypití čaju som sa išla prezliecť z pyžama. Zo skrine som vytiahla hnedé voľné tričko, čierne legíny.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z botníka som vytiahla čierne čižmy. Nakoniec som si obliekla kožušinkový kabátik a sivo-hnedý šál a vyrazila na cestu do školy. Dnes je streda, čiže posledý deň, čo mám trest v kuchyni. Z domu som vyšla dosť skoro, k tomu ešte nemám barle a tak som sa v škole objavila o 7:00. V triede som bola sama, tak som si vytiahla mobil. Zapla som facebook a pozrela si všetky upozornenia. Nemala som ich tam moc, ale aj tak mi to zabralo približne 15 minút. Neskôr som ho vypla a prepla na mail. No zaskočilo ma, že tam nebola ani jedna pozvánka na nejaký večierok. Doteraz som mala aj štyri za mesiac, a teraz nič. Začali prichádzať študenti, tak som si mobil vypla.
,,Ahoj Kate!" Sofia hneď prišla ku mne. ,,Ahoj Sofi!" objala som ju. Objatie mi opätovala. ,,To je taký nezvyk ťa vidieť bez barlí a obväzu..." povzdychla si, pričom som sa zasmiala. ,,Mi hovor..." pousmiala som sa. Spomenula som si, ako som bola dnes ráno dezorientovaná, keď som nemohla nájsť barle. Až potom mi konečne doplo, že už ich nepotrebujem...
Sofia si ku mne prisadla. Bolo jej jedno, či si Tobias nebude mať kde sadnúť.
,,Vravela som ti, ako bolo na tvojom treste?" nadhodila tému.
Zamyslela som sa. Ja vlastne ani neviem, čo sme si včera všetko povedali. ,,Neviem..."
,,Tak ti teda poviem. Tie tresty sú úplne na nič. Zbytočne som si polámala nechet a pritom som úplne zničila môj nový lak...." nahodila zmrzený pohľad. Zasmiala som sa nad jej humorom. Sofia týmto humorom ma vždy vedela rozveseliť. Aj keď som mala veľa kríz, aspoň na chvíľu som sa zasmiala. Aspoň na chvíľu som prestala myslieť na moje problémy...
,,Na čo myslíš?" spýtala sa ma.
,,Prečo?" spýtala som sa nechápavo.
,,No vôbec ma nepočúvaš, len prikyvuješ." povedala.
,,A no čo také som prikývla?" zaujímalo ma, aké mi dala otázky.
,,Zo začiatku som ti dávala normálne otázky, no potom mi to bolo trochu divné. A tak som si ťa chcela preklepnúť, či ma počívaš. A tak som sa ťa spýtala, či si sa vyspala s Tobiasom..." až mi zle prišlo.
,,Čo ti šibe?! Nikdy v živote!" Napla som sa ako struna. Zasmiala sa.
,,Nikdy nehovor nikdy..." s týmito slovami odo mňa odišla, lebo do triedy prišiel vážený pán Carrett, spomínaný.
