𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

26.

   Včerajší trest som úspešne zvládla. Celú dobu sme boli v tichosti. Odmakali sme si dve hodiny a každý sa pobral svojou cestou.

Dnes sa chystám k mame a bratovi na hrob, lebo dnes je 1. novembra. Aspoň dnes sa s nimi porozprávam...

O šiestej som vstala z postele a nachystala sa do školy.
Za hodinku som opustila byt a vybrala sa do školy. Dnes sa mi tam vôbec nechcelo ísť, ale musela som sa premôcť.
Za pätnásť minút som sedela v lavici a čakala.
O päť minút sa spoza dverí vynorila Sofiina hlava. Pokukovala po všetkých, kým ma nenašla. Usmiala sa a vykročila k mojej lavici.
Hneď si sadla na voľnú stoličku a začala. ,,Ahoj, Kate! Ako sa máš?"

,,Ujde to, ale bolo aj lepšie." Povzdychla som si.

,,Mi hovor. Teraz máme s Markom krízu..." zdôverila sa mi potichu.

,,Čože? Ty máš krízu???" čudovala som sa. Sofia nikdy nemala krízu vo vzťahu s Markom.

,,Áno, vôbec neviem, čo to do neho vošlo. Správa sa, ako keby som bola vzduch..." tvár si skryla do dlaní.

,,Neboj sa, to prejde." ubezpečovala som ju, aj keď som tomu sama neverila.

,,Dúfam, že máš pravdu." potiahla nosom. Takúto smutnú som ju ešte nevidela.

,,Poď sem," objala som ju. Asi sa jej uľavilo, lebo mi objatie opätovala. Potrebovala ma, ako aj ja ju.

,,Čo máš dnes na pláne?" pozrela sa mi do očí.

,,Tak najskôr pôjdem do kvetinárstva kúpiť dve kytice a potom za mamou a Štefánom." zaleskli sa mi oči smútkom. Strašne mi chýbajú...

,,Haha," znova potiahla do nosa, ,,fňukáme tu ako dve trosky.." nasadila smutný úsmev.

,,Máš pravdu, musíme byť silné." pozerali sme si do očí.

,,Nechceš ísť so mnou. Aspoň prídeš na iné myšlienky," navrhla som jej.

Chvíľu uvažovala, no nakoniec dodala. ,,Nechcem ťa zaťažovať aj v tvojich chvíľkach. Aj ty potrebuješ svoj vlastný priestor..."

,,Tak teda dobre," vzdychla som si.

,,Ideš dnes domov?" zmenila tému.

,,Samozrejme. Včera som mala posledný deň trestu." moja nálada sa hneď zdvihla, lebo som tu už nemusela trčať do pol štvrtej v otravnej jedálni.

,,Tak sa vidíme po škole?" pozrela sa na mňa, keď vstávala zo svojho dočasného miesta.

,,Jasné," usmiala som sa.

Sofia odišla na svoje miesto. Škoda, že nesedíme spolu, inak by nikam chodiť nemusela. Boli by sme stále spolu. Tak to dopadne, keď sa skamarátia práve dve dievčatá rovnakej psychickej ujmy na zdraví.

Zrazu sa predo mnou objavil vysmiaty Tobias. ,,Ahoj," hneď pozdravil.

Periferne som ho vnímala a len mu kývla hlavou. Videla som aj to! ako pokrútil tou svojou.
Zaujímalo by ma, na čo teraz myslí...

Zazvonilo a všetci si posadali na svoje miesta. Profesorka do triedy vošla za pár sekúnd. ,,Dobrý deň žiaci. Dnes, podľa učebného rozvrhu by sme..." a ďalej som nepočúvala. Mali sme akurát filozofiu, no to nie je nič pre mňa. Ja ju priam nenávidím! Ešte že ju máme len raz do týždňa.

Celú hodinu som uvažovala, aké kvety vyberiem mame a aké Štefánovi.
Vždy som im brala biele gerbery a asi ani tento rok nebude výnimkou.
Budem musieť kúpiť aj sviečky...