𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

15.

Ahojte, zlatíčka!😊😊
Dnes som napísala 15. časť. Strašne to beží!😯
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a preklepy.😢😢
Prajem príjemné čítanie...📖📖📖
__________________________________

Otvorila som dvere od miestnosti WC. Bola som naštvaná, liezol mi Tobias na nervy. Nechápem, prečo práve ja som tá obeť?
Zrazu sa dvere otvorili a v nich sa objavila Sofia. Za tých pár hodín sme sa poriadne odcudzili.
Pozrela sa na mňa, ja na ňu, ale zrazu odvrátila zrak a išla na wécko.
Za tú chvíľku som sa aspoň ukľudnila a prestala myslieť na toho playboy-a.
Videla som v zrkadle ako sa dvere z wecka otvorili. Sofia sa na mňa ani len nepozrela. Asi som ju moc sklamala.....
,,Prepáč," bolo jediné, na čo som sa zmohla.
Pozrela sa smutne na mňa a začala si umývať ruky. Ja som sa jej už ospravedlnila, tak je teraz na rade ona....
Stále som sa na ňu pozerala s otvorenými ústami.
To sa už ani neusmeje???
Utrela si ruky do uteráka a odišla.
Pozrela som sa na hodiny na ruke. To je už toľko hodín?!
Opäť meškám.
Som v keli! Akurát zazvonilo a ja sa musím vrátiť do triedy k tej spoločnosti.
Neostávalo mi nič iné, len sa rozlúčiť s wéckami a odísť do triedy...
Prišla som rovno s prednášajúcim. Zavrel dvere a nepekne po mne fľochol, pričom sa väčšia polovica na mne uchechtla.
Celá červená som sa dotrepala do svojej lavice. Vyčerpaná z chodenia som si sadla na stoličku a s úľavou si vydýchla.
Trochu som fučala, ale snažila som sa to zakryť. Moc to nepomohlo. Tobias sa smial na plné hrdlo a ja by som ho vtedy zabila. Jedine na čo som sa schopla bolo, že som ho štuchla do hrude.
Smola!
Profesor sa už otáčal a zpoza okuliarov na nás zazeral. ,,Slečna Peroit a pán Carett dnes po škole!" povedal dosť nahnevane.
,,Ale..." snažila som ubrániť svoju nevinu, no hneď ma zastavil. ,,Prosí si milá slečna aj nejaký trest?" už sa ani neotočil od tabule.
,,Nie," zamrmlala som popod nos a uštedrila Tobiasovi nepekný výraz, čím sa začal smiať ešte väčšmi. To už profesora vytočilo na poriadok, otočil sa a na celú triedu zakričal:
,,Obaja, von! Do riaditeľne!" prstom ukázal na dvere od triedy a nezabudol ani na zmraštený pohľad.
Tobias sa postavil ako keby sa nič nestalo a odišiel. Ja som si musela zobrať barle a s ťažkým srdcom som odkuľhala na chodbu. Samozrejme, že som stihla zazrieť Sarah, ako sa uškŕňa a niečo šepká svojim dvom slúžkam.
,,To čo robíš?! Si magor! Kvôli tebe som teraz po škole!" hneď som na neho vyštekla no mala som pocit, že namiesto súcitenia si to užíva.
,,Si zlatá, keď sa hneváš..." začal sa znova smiať na mojom zmätenom výraze.
Vážne je taký namyslenec!
,,Nič som nepočula a už konečne drž hubu! Nemám na teba náladu!" otočila som sa, aby som na neho videla a chcela mu ešte niečo vykričať, no zastavili ma jeho pery.
Sú oveľa sladšie ako som si myslela...
Do riti, čo to robím! Hneď som sa odtrhla a uštedrila mu jednú facku.
,,Čo si o sebe myslíš? Mňa do postele nedostaneš! Ani ťa netrápi, že mám priateľa!" s týmito slovami som sa rozlúčila a išla čo najrýchlejšie do riaditeľne.
Vrelo to vo mne ako v kotli.
N E N Á V I D Í M   H O !
Ani neviem ako, ale už som stála pred riaditeľňou. Neváhala som ani sekundu a zaklopala na obrovské drevené dvere.
,,Ďalej." ozval sa príjemný hlas našej riaditeľky. Potichu som stlačila kľučku a otvorila.
,,Dobrý deň, Katarína! Čo sa stalo?" ju som mala z pedagogického zboru asi najradšej. Bola útlej postavy a na korienkoch hnedých vlasov jej vyrastali prvé šedinky.
Jej dcéra tu tiež študuje, ale je už v piatom semestri, zatiaľ čo ja len v treťom.
,,Dobrý deň pani riaditeľka! Poslal ma pán učiteľ..." nesmelo som začala. Z jej nečítateľného výrazu mi bolo zle.
,,Áno, už mi spomínali... Vysvetlíte mi, čo sa to stalo?" Musela som jej to povedať. Už som chcela začať, no vtom niekto zaklopal na dvere
,,Ďalej." znova povedala riaditeľka. Do miestnosti vstúpil Tobias.
Mal neutrálny výraz, ktorý som nevedela prečítať. Do čerta aj s ním!
,,Takže máme tu už dvoch... Tak kto mi vysvetlí, čo sa stalo?" oprela sa lakťami o stôl.
Vyzerala veľmi vážne. Po prvý-krát v živote som pocítila neistotu.

☆Tobias☆

Po tom pokuse o bozk mi ušla z dohľadu. Nechápem, čo to do mňa vošlo.
Mohli sme aspoň trochu spolu vychádzať, no teraz sa nebude chcieť ani na mňa pozrieť.
Takto som stále rozmýšľal, až kým som neprišiel pred riaditeľňu. Bolo tam dosť veľké ticho, tak som sa odhodlal zaklopať.
,,Ďalej." ozval sa hlas, asi tej riaditeľky. Poslúchol som ju a vošiel dnu. Vykukol som spoza dverí a uvidel ju ako sedí v jednom kresle.
,,Dobrý," pozdravil som sa. Riaditeľka pokývala hlavou a ukázala na druhé, prázdne kreslo.
Riaditeľka sa na nás oboch pozrela zároveň.
,,Takže máme tu už dvoch... Tak kto mi vysvetlí, čo sa stalo?" oprela si ruky o stôl. Vyzerala dosť prísne, ale ani to ma neodradilo. Aj ona je len človek....
Z ťažka som prehltol a pozrel jedným očkom na Kate. Vyzerala byť dosť nervózna. Ako keby videla ducha. Hrala sa s prstami na rukách. Aj odtiaľto som videl, že sa strašne potí.
,,Ehm, ehm..." odkašľal som si. Nie som až taký blbec, aby som ju neubránil. Jej chyba to nebola. To JA som sa v tej triede smial. ,,Prepáčte, ale Kate nemá s tým nič spoločné. Ona je tu len úplnou náhodou." pokúsil som sa o pokojný hlas a aj sa mi to podarilo. Periferne som videl, ako Kate trhla tvárou smerom ku mne, no neotáčal som sa.
,,Začalo to tým, že ja som sa na Kataríne smial. Viem je to komické a nezmyselné, ale nemohol som to v sebe udržať. Úplnou náhodou z toho profesor obvinil Katarínu. Verte mi, ona za nič nemôže..." nespúšťal som z nej oči ani vtedy, keď som dopovedal. Bola chvíľu ticho, potom sa otočila priamo na Kate.
,,Je to pravda, Katarína?" spýtala sa so zdvihnutým obočím.
,,Áno," Kate sa pozerala stále na svoje ruky.
,,No ale budem vám musieť obom zadeliť tresty. Keďže to nebol žiadny prehrešok, budete dva dni po škole a počas toho budete umývať riad v univerzitnej jedálni. To je všetko, môžte odísť." postavil som sa a otvoril dvere. Samozrejme som počkal kým prejde Kate, až potom som zavrel dvere. Stále sa na mňa nepozerala. Určite bola zo mňa sklamaná...
Akurát zazvonilo a všetci žiaci sa rútili z prednášok ku skrinkám. Kate som znova stratil z dohľadu.
Do šľaka!

___________________________

Dúfam, že sa páčilo.❤❤❤

S pozdravom vaša Julka Mrmusová.😚😚😚😚

PS: Hore na obrázku je Sofia.

Bye, bye...✌✌✌✌