𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

13.

Ahojteee!!!😊😊😊😊
Napísala som ďalšiu časť a dúfam, že sa vám bude páčiť.😆😆
Veľmi sa ospravedlňujem, že som včera nepridala žiadnu časť, ale bolo toho na mňa veľa. Proste som to nestíhala.😯😯😯
Taktiež sa ospravedlňujem za gramatické chyby a preklepy.😢😢
Prajem príjemné čítanie...📖📖📖📖
___________________________

☆Tobias☆

Išiel som zhruba päť minút, keď som ju zazrel pred sebou, ako sa trápi s tými barlami. Rýchlo som zastavil svoje Audi. Hneď, ako som zabrzdil sa pozrela do okienka. Okienko od auta som teda stiahol a chystal sa niečo povedať, no nepodarilo sa mi to, lebo z toho jej výrazu som sa skoro zbláznil. Takým nenávistným pohľadom sa na mňa ešte nikto nepozrel.
Teda, výnimky sa nepočítajú.
No aj tak jej vynikali z tváre svetlozelené oči.
A tie pery...
Ježiš, na čo to myslím!!!
,,Ahoj, nechceš zviesť?" spýtal som sa pokojne. Prosil som, aby si nevšimla môj neistý hlas.
,,Od teba odvoz nepotrebujem!" zdvihla hlavu a pozrela sa inde. To ma dostalo. Čo som jej spravil, keď je ku mne taká hrozná? Ja niektoré dievčatá vôbec nechápem.
Zrýchlila svoje tempo a išla čo najďalej od môjho auta. Vôbec sa za mnou neobzrela a ešte väčšmi zrýchlila krok.
Toto som už nevydržal a začal sa smiať. To dievča je ale číslo!
Chcel by som ju vidieť znova padať, no teraz by som ju nezdvihol. Nechal by som ju trápiť sa na zemi. Keby ma vtedy tá jej kamarátka nepožiadala, ešte teraz neviem ako sa volá, tak by som si jej ani nevšimol...
'To nie je pravda, bežal si k nej. Bál si sa o ňu...' prehováralo ma vlastné svedomie.
No nič, idem zavolať Lukášovi.
,,Prosím?" ozval sa hlas z druhého konca.
,,Lukáš to som ja Tobias. Našiel som ju, ale odmietla nastúpiť." hneď som mu podal potrebné informácie.
,,Tak na ňu aspoň dohliadni, aby sa nestratila." požiadal ma, ale musel som začať protestovať.
,,Čo ti šibe?! Ešte teraz si myslí o mne nejakú prasačinu. Čo si bude myslieť, keď bude vidieť moje auto... že ju prenasledujem?!" Na druhom konci sa ozval hlasný smiech.
,,Chlape, prosím. Aspoň len k jej bytu. Máš výhodu: budeš vedieť, kde býva..." k Lukášovmu smiechu sa pridal ešte aj druhý, asi tej baby.
,,Zabijem ťa, ale keď si to ty, tak pomôžem..." týmito slovami som sa rozlúčil a zložil.
Auto som odparkoval na kraj cesty a rozhodol sa ísť pešo. Bude to aspoň menej nápadné.
Kráčal som dole ulicou. Nespúšťal som ju z očí. Pravda je totiž taká, že ona sa ani nedá prehliadnuť...
Po dlhšej chvíli som začínal mať pocit, že nevie, kam má ísť.
Stále len zatáčala a pýtala sa okoloidúcich ľudí.
Keby nastúpila ku mne do auta, už by mohla byť dávno doma, ale tvrdohlavý človek sa nedá len tak prehovoriť.
Keď je človek moc hrdý, trpí celé telo.
Ku koncu ulice pridala na kroku. Prešla cez hlavnú cestu a zašla do ďalšej ulice. Už ma to unavovalo, ale čo som sľúbil, to dodržím.
Videl som na nej, že jej odľahlo, keď zazrela nejaký panelák, či vilu. Neviem ako to nazvať.
Vytiahla z kabelky kľúče, zapichla do dverí a chcela otvoriť, no márne. Keďže držala v oboch rukách barle, memohla sa dostať dnu.
Neváhal som zakročiť. Potichu som prešiel k nej a pridržal jej dvere.
,,Ďakujem," otočila sa, no hneď sa aj zasekla úsmev na tvári jej zamrzol, keď ma uvidela. Jej krásna tvár sa zmenila na poriadne nahnevanú. Zmraštila obočie:
,,Ty tu čo robíš?!"
,,No dovoľ, ale keby nebolo mňa, tie dvere by si neotvorila..." pozrel som sa jej do žeravých očí. Normálne sa tie anjelské oči zmenili na diabolské až som sa zľakol.
Vytiahla kľúče z dverí, otočila sa mi chrbtom a zavrela predo mnou dvere.

☆Kate☆

Bola som taká strašne rada, že som našla moju bytovku, lebo som sa tu strácala. Nečakala som, že chodiť pešo bude také náročné a namáhavé.
Podbehla som s barlami v rukách ako sa to len dalo. Vytiahla som kľúče z kabelky a zastrčila ich do dverí.
Chybička nastala v tej chvíli, keď som chcela otvoriť. Mala som barle v oboch rukách a tak som nevládala otvoriť. Dosť som s tými dverami zápasila, ale nakoniec mi niekto pomohol.
,,Ďakujem," s úsmevom som sa otočila. No úsmev mi zamrzol na pohľade toho kreténa. Stál predo mnou a držal mi dvere. Usmieval sa ako priblbý.......
Hneď som úsmev premenila na zazeranie. Odkiaľ sa tu vzal a prečo mi stále pomáha?!?!
Zmraštila som obočie a trochu nepríjemne naň ho vyštekla:
,,Ty tu čo robíš?!" v tento deň som toho zažila veľmi veľa a nepáči sa mi to. A hlavne tento kretén, prečo som ho musela spoznať?!
Zasmial sa mi do tváre.
,,No dovoľ, ale keby nebolo mňa, tie dvere by si neotvorila..." vypľul mi to uštipačne do tváre.
No namyslenec, čo som mala iné čakať.
Nepotrebujem jeho pomoc, pretože si poradím aj sama. Rýchlo som vytiahla kľúče z dverí, otočila som sa mu chrbtom a zavrela pred ním dvere.
A má to tam!
Poriadne som si vydýchla až keď som zatvorila dvere od svojho bytu. Sadla som si na kreslo v obývačke a zapla televízor. Ani neviem, čo v nej dávali. Nechcelo sa mi dokonca prepínať kanály.
Tak som vytiahla z vrecka mobil a zapla ho. Zadala som pin-kód a hneď mi naskočila asi tristo hovorov od Sofie. A to som si myslela, že ma už nechce kontaktovať a že ma nenávidí.
Aj tak som sa na to zhlboka vykašľala a nevolala jej. Znova som vypla televízor a išla si ľahnúť do postele v hosťovskej.
Po tomto veľmi náročnom dni si potrebujem aspoň na chvíľku zdriemnuť.
Najskôr to začalo ockovou náštevou. Neskôr doktorová správa o mojom zranení a nakoniec ten sprostý Tobias. Ešte aby nebolo málo, pohádala som sa s najlepšiou kamarátkou.

Ach, môže byť tento deň ešte horší?

______________________________

Ďakujem vám, že ste aj dnes prešli na koniec tejto časti.😉😉
Prajem pekný zvyšok dňa....😎😎😎

S pozdravom Julka!!!😘😘😘😘😘

PS: NA OBRÁZKU HORE JE KATE❤❤❤

Bye, bye...✌✌✌✌✌