𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

28.

,,Si v poriadku?" Sofia mi podala ruku. Zaprela som sa do nej a ona ma vytiahla na nohy.
,,Áno som, ďakujem." Samozrejme, že nie som v poriadku. Pred chvíľou ma Tobias zhodil na zem a ani nedostal trest od trénera, čo nie je vôbec voči mne férová hra. No nechcem, aby kvôli mne znova trápila svoju už dosť utrápenú myseľ. Najlepšie bude, keď ju nebudem takými maličkosťami zaťažovať.

,,Vážne?!" nadvihla obočie. Vedela, že jej niečo tajím. Sofia ma už pridobre pozná, vie vycítiť, keď sa niečo deje...

,,Áno," zaklamala som. Snažila som sa správať odhodlane, ale ona si všimla, aká som nervózna. Našťastie to už ďalej nerozoberala, za čo som jej bola vďačná.

,,Kate, čo sa stalo?" dobehol k nám Lukáš. Akurát som sa prášila od trávy.
,,Tobias nevie, čo od radosti," precedila som pomedzi zuby.

,,Nevšímaj si ho." poradil mi Lukáš.

,,Ďakujem, ale to nepomáha." ruky som si prekrížila cez hruď.

,,Tak viem, čo pomôže," zvískla Sofia.

,,Čo?" obaja sme sa na ňu obrátili.

,,Ide sa trsať!" oči jej žiarili radosťou. Nechcela som ju zraniť, no aj tak som jej plán zatrhla.
,,Sofia, prosím nie. Znova to skončí ako minule..."

Odula spodnú peru. Bola sklamaná, videla som to na nej.

,,Čo tak osláviť príchod Kate do tímu?" navrhol Lukáš.
,,A kde chceš ísť?" spýtala som sa. Bola som dosť unavená z dnešného tréningu. Dajme tomu, že som vyšla z kondičky a len po rozcvičke som funela ako parná lokomotíva.
Vôbec sa mi nechcelo ísť niekam von. Potrebujem postieľku, vankúš, mäkkú perinu a Bodyho hrejivé huňaté telo.

,,Mohli by sme ísť do reštaurácie u Jonnyho. Varia tam výborné jedlá, kávy a ani alkohol nie je na zahodenie," navrhla nadšene Sofia.

Lukáš hneď prikývol.

,,Ale to je až v centre a to je ďaleko," zahovorila som ich novú myšlienku. Tušila som, že sa to neskončí najlepšie.

,,Však máme autá," mudrovala Sofia.

,,A ako chceš piť, keď pôjdeš autom?" spýtala som sa provokačne.

Znova odula spodnú peru. Došli jej argumenty...

,,Ale však ty nepiješ." ozval sa Lukáš po hodnej chvíli.
,,Áno, ty nepiješ," pritakala Sofia. Očká sa jej znova rozžiarili radosťou. Konečne bola šťastná po dlhej dobe. Bola som rada, že som ju takú videla. Naraz mi jej prišlo ľúto, tak som teda súhlasila. Len kvôli Sofii...

Rozhodlo sa.

Všetci ponaskakovali do môjho auta.
Sofia prišla so mnou. Lukáš zase s Tomášom, ale ten tu už nebol.

Naštartovala som, no zrazu mi niekto zaklopal na okno. Ten niekto bol Tobias.
Spustila som dole okno a pozrela sa na neho. ,,Áno?"

,,Prepáč, ale nejdeš náhodou k centru?" spýtal sa ma.

,,Nie," zaklamala som. Zabudla som na jednu podstatnú vec: v mojom aute sedeli ešte dve osoby, ktoré počúvali náš rozhovor.

,,Ale však ideme do centra Kate, alebo si si to rozmyslela?" skočil mi do reči Lukáš.

V duchu som si nadávala. Prečo niekedy nemôže držať tie ústa, dočerta!?

,,Mestská doprava chodí stále," škodoradosť sa vo mne prebudila ako šípková Ruženka po princovom bozku.