𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

51.

Túto časť venujem timiskika. Ďakujem ti, že tento príbeh čítaš.
Uži si ju...😙

☆Kate☆

,,Tak ako bolo včera?" spýtala som sa s úsmevom. Mala som tušenie, že sa v nej niečo zlomilo...
,,Ani mi nehovor," mávla rukou, ,,síce neviem, koľko som vypila, ale spravila som strašnú blbosť..." pozerala sa do blba.
,,Akú?" Prešla som k ďalšiemu regálu s bábätkovským oblečením.
,,Nechceš to počuť," pozrela sa mi smutne do očí.
,,Ále," zatiahla som, ,,Sofia, mne môžeš veriť."
,,Ja viem," smutne sa usmiala. ,,No ale strašne sa cítim trápne," povedala s veľkým povzdychom.
,,Sofi." Chytila som ju za rameno.
,,No dobre," pozrela sa do zeme. ,,Z večera mám veľké okno, takže si nič nepamätám. Ale môžem ti tu odprisahať, že som sa s Lukášom vyspala."
Vyvalila som na ňu oči. ,,Čože? Ako si na to prosím ťa prišla?" spýtala som sa jej.
,,No tak zobudila som sa ráno s riadnou bolesťou a hlavne nahá. A vedľa mňa ležal spokojne odfukujúci Lucas, pre informáciu, tiež nahý." Rozprávala histerickým tónom.
,,Kľud Sofi," objala som ju. ,,Bude to v pohode, uvidíš," povzbudila som ju poriadnym úsmevom.
,,Asi máš pravdu," povedala nakoniec. Uľavilo sa mi. Konečne som sa sústredila na to, na čo som tu prišla. Chytila som do ruky biele body a premeriavala ho. Celé bolo biele, len spredu bola malá časť fialovo-modrá. Keďže nechceme s Tobiasom vedieť, čo to bude, chcem kúpiť ,,neutrálne" veci, ktoré bude môcť nosiť aj chlapček, aj dievčatko.
Keď mi body odsúhlasila aj Sofia, rozhodla som si ho kúpiť.
Prešla som ku pokladni a spokojne zaplatila.

☆Tobias☆

,,Dobrý deň," pozdravil som vzápätí, ako som otvoril dvere od obchodu.
,,Dobrý," odzdravila ma predavačka za pultom.
Porozhliadol som sa okolo a keď som zistil, že som v obchode sám, pristúpil som k malej, postaršej pani predavačke.
,,Pomôžem vám?" Usmiala sa na mňa.
,,Nie ďakujem, len sa porozhliadnem..." odpovedal som jej.
Pred sebou som uvidel veľké klenné vytrínky a v nich všelijakú bižutériu. Od náramkov po hodinky, strašne pestré.
Nemohol som sa rozhodnúť. Bolo tu toho strašne veľa a ja som nemohol nájsť ten pravý, ktorý by ju vystihoval.
Boli tu všelijaké, len nie také, aké som potreboval.
Nakoniec som sa pozrel do poslednej vytrínky a hneď mi to padlo do očí.
Ako keby som tam videl Kate. ,,Prosím vás, toto!" Ukázal som prstom na vytrínku.
Predavačka sa usmiala. Nablokovala mi cenu a nákup zbalila do vrecúška.
Zaplatil som. ,,Ďakujem!"
,,Aj ja! Dúfam, že bude pasovať...škoda by ho bola," žmurkla na mňa.
Na znak súhlasu som pokýval hlavou a vyšiel z obchodu s obrovskou úľavou. Už som sa rozhodol. Nie je cesty späť.....

☆Kate☆

Konečne som prišla z nákupov. Je pravda, že som potrebovala rozptýlenie, ale nechodí sa mi práve najlepšie.
S úľavou otvorím dvere z môjho bytu.
Niečo mi tu nesedí. V byte je úplna tma. Kde je Tobias? Mal by tu už byť!
,,Tobias?" Zakričím do prázdnoty, ale nikto sa mi neozval.
S obavou sa presuniem do obývačky. Na gauči uvidím položenú červenú ružu.
Prečo je táto ruža položená na gauči, pomyslím si a nadvihnem obočie.
Zdvihnem ju z gauča a otočím sa ku schodom.
Prekvapí ma ten pohľad. Na každom schodíku sú roztrúsené lupieky z červenej ruže, podobnej, akú som zvierala v ruke.
Zatiaľ som tomu vôbec nechápala, ale vydala som sa cestou k lupienkom.
Za chvíľu som išla po lupienkovitej chodbičke, ktorá viedla do mojej spálne.
Uvedomila som si, že v tom má prsty Tobias a už som nebola taká roztrasená...
Otvorila som dvere a v tom okamihu som prestala dýchať. Ohúril ma pohľad na tú krásu.
Všade boli lupienky z ruží a po nábytku boli poukladané zapálené sviečky.
Svoj zrak som presunula k posteli. Zazrela som na ňom malú krabičku a pod ňou obálku.
Podišla som teda k nej a posadila sa na kraj.
Stále som nemohla pohľad spustiť z tej krásnej tmavo-modrej krabičky zabalenou jednoduchou zlatou stuhou.
Zobrala som do ruky obálku a nahliadla do nej.
Bol v nej list.
Pomaly som ho otvorila a začala čítať.

Moja najkrajšia Kate!

Keď tento list čítaš, určite sa smeješ, aký som hlupák. Som síce hlupák, ale do teba.
Pravda je taká, že som sa do teba zamiloval hneď, ako som ťa uvidel.
Pre niektorých si možno bola len obyčajné dievča, ktoré hrá futbal. Ale pre mňa si už vtedy bola silná hviezda, ktorá mi bude svietiť na cestu.
Síce som ti nepadol hneď do oka, ale veril som, že sa mi raz podarí sa k tebe aspoň na chvíľu dostať.
A moje modlitby boli vyslyšané.

Bez teba som stratený.

Ako púšť bez piesku.

More bez vody.

Radosť bez smiechu.

Plač bez sĺz.

Ľúbenie bez srdca.

S tebou som ako tá krásna rozkvitnutá červená ruža, ktorú si našla dole na gauči a ktorú práve držíš v ruke a vdychuješ vôňu.
Len vďaka tebe mám chuť žiť a nespadnuť na dno. Aj keď si to možno neuvedomuješ, len vďaka tebe som tam, kde som.
Bez teba by som bol úplne niekde na pokraji hrôzy.

Milujem pohľad na teba...si tak krásna.

Milujem dotyk po tvojom tele...si tak jemná.

Milujem vôňu tvojho tela ... 

Si slnko, ktoré ma sprevádza počas dňa, si hviezdou, ktorá so mnou zaspáva... 

MILUJEM ŤA KATARÍNA PEROITOVÁ.

A preto sa ťa pýtam....

,,Vezmeš si ma?" zašepkal mi svoju otázku do ucha. Po celom tele mi naskočili zimomriavky.
Otočila som hlavou, aby som sa mohla na neho pozrieť.
Páni, mal na sebe tmavo-modrý oblek, ako aj tá krabička....
Pozriem sa doľava na miesto, kde len pred chvíľou bola položená krabička.
Nebola tam.
No za to ju Tobias držal v ruke.
Presunul sa mi smerom k tvári a kľakol si predo mňa.
Otvoril krabičku a spýtal sa ma znova tú istú otázku.
,,Vezmeš si ma?" jeho oči žiarili láskou a úprimnosťou.
Vedela som, že to myslí vážne. Tak isto aj ja.
Nenechala som ho dlho čakať, vyskočila som z postele a zavesila som sa na jeho ramená.
,,Áno, áno, áno!" Kričala som a usmievala sa ako blázon. Dokonca mi aj slzička vypadla.
Vytiahol z krabičky prsteň a navliekol mi ho na prsteník.
Jednoduchú štruktúru prsteňa ozdoboval jemný tmavo-modro-sfarbený kamienok.
Bolo to umelecké dielo a zároveň primitívne jednoduché.
A v jednoduchosti je krása.
,,Odkedy je z teba tak prehnaný romantik?" Pozerala som na svoju ruku. Nemohla som uveriť, že toto sa vážne stalo.
,,Odvtedy, čo som ťa uvidel na ihrisku hrať futbal." Musela som sa štipnúť, aby som sa zobudila z tohto nádherného sna.
Cháválabohu to nebol sen.
,,Milujem ťa!" Objala som ho a vášnivo pobozkala.
,,Aj ja teba miláčik!"

______________________

Ahojte lásky moje!❤

Tak došli ste nakoniec novej časti, tak dúfam, že sa páčila.👍
Chcela by som sa spýtať, či by nechcel nieko venovanie.✒💭
Taktiež vám musím oznámiť, že sa blíži koniec, tak by som chcela vedieť, či by ste chceli ďalšiu ,,knihu" (pokračovanie). Poriadne si to premyslite a neskôr mi dáte vedieť...😉

Thank you my loves!💋

I love you!❤

Bye, bye...✌✌✌

Júlia Mrmusová😘