𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

47.

*o dva týždne

Sofia

S Kate to ide dole vodou. Každý večer sa jej snívajú nočné mory. Cez deň chodí ako mŕtvola. Duchom neprítomná.
A ešte k tomu aj jej tehotenstvo. Je v piatom týždni a jej hormóny sa zbláznili.

Od toho dňa som jej videla úsmev na tvári len jeden-krát a to, keď sa pozerala v obchode na veci pre bábätká.

Do školy aktuálne nechodí. Po mne poslala správu od jej doktorky.
Celý deň sa obšmieta po byte. Pár krát som ju volala von sa prevetrať, ale márne. Počúvla ma len raz a to v ten deň.
Ako keby to bolo včera....

***

,,Kate, poď prosím ťa so mnou na nákupy. Potrebuješ prevetrať, príjsť na iné myšlienky!" prosila som ju už asi miliónty-krát.

Ticho.

,,Kate! Počúvaj ma! Buď sa pôjdeš obliecť sama, alebo to budem musieť urobiť ja!"

,,Sofia, ja nikam nechcem ísť. Mne je dobre..." nedovolila som jej dokončiť vetu.

,,Nie je ti dobre! Pozri sa na seba! Vyzeráš ako troska! Pozviechaj sa konečne, dievča!" Trošku som zvýšila hlas a potriasla som ju za plecia.

Pomaly sa jej skotúľala slza po líci. Vytvorila vodorovnú cestičku slanej vody.

Takto moja najlepšia kamarátka dopadnúť nemôže! Schytila som ju za ruky, potiahla na nohy.
Zatlačila som ju do dverí jej spálne a nachystala veci na prezlečenie.

,,Obleč sa! Ideme! Nie neberiem ako odpoveď!" Nestihla nič povedať, lebo som zatvorila dvere. Za päť minút vyšla oblečená. Trochu som jej naniesla make-up, aby som zamaskovala kruhy pod očami.

Vytiahla som ju z bytu. Naštartovala som auto a zamierila si to do nákupného centra.
Vošli sme do obchodu s oblečením. Podala som jej do ruky pár vecí, nech si to skúsi. Ukázala sa mi v tom a ja som jej povedala, aby si to kúpila.
Chceli sme ísť zaplatiť, ale v chodbičke stáli nejaké tetky a nedokázali sa nám vyhnúť.
Tak Kate prešla o blok vedľa, čo nebol najlepší nápad. Totižto, tento blok obsahoval oblečenie pre malé detičky. Od novorodeniatok po asi päť-ročné detičky. Kate sa na to pozrela. Začala som byť nervózna. Nevedela som, čo mám od nej čakať.

Pomalým krokom podišla k maličkej modrej bundičke. Chytila sa jej lemu rukáva.
Mala som pocit, že sa pousmiala. Pretrela som si oči. Ona sa vážne usmieva.
Odľahlo mi a myslela som si, že bol dobrý nápad ju tu zaviesť. Potichu som sa radovala, no nie nadlho.

Pohľadom skesla dole na jej ešte ploché bruško. Chytila si ho rukou. Po líciach sa jej začali kotúľať návaly sĺz.
A do prdele! Chytila som ju za rameno a viedla preč od tiaľ.

,,Mohla som byť najšťastnejšia žena na svete! No nié, ja musím čakať dieťa z úplným magorom!!!" kričala na celý obchod.

,,Tššš!" Snažila som sa ju upokojiť. V objatí som jej odvetila: ,,Všetko bude dobré!"

,,Nič nebude dobré, Sofia! Ja čakám dieťa s magorom, ktorý je vlastne dílerom!..."

****

Od vtedy som ju radšej do obchodu nevolala. Nie kvôli zahanbeniu, ale kvôli jej dobru...

Práve som na ceste za ňou. Akurát som skončila školu. Teraz je môj domov pri nej. Až moc sa bojím, že si ublíži.
Musím ísť do BILLY, aby som nakúpila. Dúfam, že sa tam nezdržím.....