𝓞𝓷𝓵𝔂 𝔀𝓲𝓽𝓱 𝔂𝓸𝓾 ✓

31.

☆Kate☆

Dnes je utorok a akurát nám v škole dali voľno. So Sofiou stojíme pred budovou školy a tak sme sa rozhodli ísť do mesta. Navrhla som, že s nami môže ísť aj Eduard a Sofia súhlasila. Tak som sa teda osmelila mu zavolať.

Ja: ,,Ahoj Eduard."

On: ,,Kate? Už som si myslel, že nezavoláš..."

Ja: ,,Prepáč, ale nestíhala som. No teraz nám dali voľno a tak rozmýšľam, či by si nechel ísť s nami do mesta?"

On: ,,S vami?!"

Ja: ,,Áno, len ja a Sofia..."

On: ,,Teraz som ešte vo fitku, ale za hodinu končím. Mám vás potom hľadať?"

Ja: ,,Tak potom, keď skončíš mi zavolaj. Nejako sa nájdeme."

On: ,,Tak teda dobre..."

Ja: ,,Ďakujem ti."

On: ,,Veď nič nerobím."

Ja: ,,Aj tak ti ďakujem. Ahoj..."

On: ,,Ahoj."

Rozlúčili sme sa a ja som vypla mobil. Pozrela som sa na Sofiu.

,,Bože vy ste takí zlatí..." rozplývala sa.

,,Nekecaj, prosím ťa. Je to len kamarát!" obraňovala som sa.

,,Kamarát s výhodami, čo?" opýtala sa ma Sofia dvojzmyselne.

,,Si koza! On mi len pomáha v hre!" zopakovala som jej moju stratégiu.

,,No len aby..." nadvihla obočie.

,,Strč sa!" oznámila som jej so smiechom a otočila sa jej chrbtom.
Začala som kráčať po ulici. Už som sa bála, že sa odula, no za chvíľu som započula jej opätky.

,,Tak, kde pôjdeme?" spýtala sa ma akoby sa pred chvíľou nič nestalo. Pokrútila som nad ňou hlavou.

,,Môžme ísť napríklad na kávu," napadlo ma nakoniec.

,,Dobrý nápad a potom si pôjdeme zabehať!" zvýskla Sofia až som sa trhla.

,,Zbláznila si sa?! Však je 7. novembra. Teraz sa už po vonku nebehá! Teda, tí normálni ľudia..." oboznámila som ju.

,,Nevadí, ale keď je ešte teplo...no nevyuži to," poprosila ma smutnými očami.

,,A to budeš behať v tomto?!" rukami som ukázala na jej outfit. Mala oblečený hnedý jesenný kabátik, čierne rifle, tmavo-modrú elegantnú košeľu a hnedé asi takmer dvadsať-centimertové prechodné čižmy na platforme.

,,Pôjdem sa potom prezliecť..." pokrčila plecami.

Pokrútila som nad ňou hlavu. ,,Ale aj ja sa budem musieť ísť prezliecť."

,,Tak si zoberiem veci po ceste k tebe a u teba sa prezlečiem. A kávu si budeme môcť dať aj u teba. Nie?" navrhla. Uvedomila som si, že to nebol až taký hrozný nápad.

,,No dobre. Ide sa k tebe po veci!" zvýskla som až sa Sofia začudovala.

Rýchlym krokom sme konečne prišli do Sofiinho bytu. Pred pol rokom si kúpila veľký priestranný dvoj-izbový byt a sama si ho doladila.
Teraz tu bolo tak krásne, až na jednu chybičku. Zívalo to tu prázdnotou.
Od vtedy, čo sa rozišla s Markom, sa to tu veľmi zmenilo.
Aj ona sa zmenila. Teraz sa snaží zakryť svoje trápenie, ale ja ju už natoľko poznám, že ma nikdy neoblafne...