#1
Dvadsaťročná Kate Peroitová má všetko, po čom vždy túžila. Rodinu, kamarátov, peniaze, študuje na právnickej fakulte v Bratislave a plánuje si spoločný život so životnou láskou Dominikom.
Je profesionálna futbalistka, čiže má o budúcnosť má pos...
Spokojne som spala v posteli. Nechcelo sa mi opúšťať to teplo a preto som ani neotvárala oči. Pravda je taká, že som absolútne vyšťavená z toho balenia. Skončili sme asi okolo deviatej večer. Aj tak sme dobré, že sme to pobalili do dvoch hodín. Potom Sofia odišla domov a mne sa nedalo spať. Celú noc som rozmýšľala, či je dobrý nápad ísť do toho Chorvátska. Na jednej strane som veľmi nedočkavá, že si tam poriadne oddýchnem, no na tej druhej ma desí pobyt s dvoma chalanmi...
Konečne som sa donútila otvoriť oči. Pozrela som sa na hodinky a takmer som infarkt dostala. Je 09:28 a ja som stále v posteli. Do riti!
Vyskočila som z postele a začala sa obliekať. Ešte, že som si včera večer nachystala veci na oblečenie. Vďaka tomu som bola dnes oblečená už za necelých päť minút. Môj outfit pozostával z bieleho voľného trička, roztrhaných riflí, lososového dlhšieho kardigánu a bielych tenisiek. Na krk som si ešte pripla dlhší náhrdelník s kamienkom a zišla dole schodmi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Schmatla som vôdzku a pripla ho Bodymu na obojok. Ako poslednú som si zobrala nachystanú hnedú kabelku. Kufor som mala zbalený už v aute, tak som mala menej práce s ukladaním.
Zaklopala som na dvere oproti. Otvorila ich milá suseda. ,,Dobrý deň. Ešte raz veľmi ďakujem, že mi ho postrážite." hneď som vyhŕkla. Staršia pani sa usmiala. ,,No už choďte Kate, ja sa oňho postarám," usmiala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala. ,,Ani si neviete predstaviť, aká som vám vďačná... Dovidenia," zakývala som jej a bežala dole schodmi.
Vyšla som na parkovisko a zamierila som si to rovno k môjmu autu. Naštartovala som ho a hnala sa k centru. Bála som sa, že tam za tých desať minút nestihnem prísť.
Pred centrum som dorazila dve minúty v predstihu. Porozhliadla som sa, či neuvidím známu tvár.
Celé parkovisko som prebehla očami najmenej trikrát, ale po nikom ani stopy. No aj naďalej som očami hľadala známe Sofiine auto.
Vo vrecku mi začal zvoniť mobil. Zdvihla som ho. ,,Áno?" spýtala som sa.
,,Kate, čakáme tu na teba už asi päť minút," v mobile sa ozval známy hlas.
,,Ale Sofia, ja vás nikde nevidím!" zakričala som až moc na hlas.
,,Tak to si riadne slepá, lebo stojíme hneď pred tebou..." zasmiala sa.
Zdvihla som zrak zo zeme na auto predo mnou. Vážne tam stáli, ale nie pred Sofiinim autom. Podľa všetkého to bolo auto Lukáša. Z davu kričala Sofia a jej dokonalý outfit. Ona sa vie obliecť vždy pekne a na každú príležitosť...
