,,Kto som?" opýtal sa a rukami mi zakryl oči. Chytila som mu ich a otočila sa smerom k nemu. Usmieval sa od ucha k uchu a nastavil náruč a čakal pokiaľ do nej skočím. Usmiala som sa a bez váhania ho objala.
,,Chýbal si mi Gray" povedala som a nadvihla obočie.
,,Nevideli sme sa víkend, ale aj ty mne zlato" žmurkol a roztrapatil mi vlasy. Robil to vždy, lebo vedel, že to neznášam. Rozdiel, bol ale v tom, že jemu som to dovolila. On mohol skoro všetko a ja tiež.
Veľa ľudí si myslí, že spolu chodíme, ale to nie je pravda. Sme najlepší kamaráti navždy. O tom svedčia aj náramky, ktoré nosíme na rukách. Kúpili sme si to na Vianoce ako náznak nášho kamarátstva.
Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. Usmial sa tiež a bok po boku sme kráčali smerom k škole. Tam sme sa však museli rozlúčiť. Blake je v inej triede než ja. Neznášala som to. V triede si totiž rozumiem len s pár ľuďmi, takže som sama. Objala som ho a vybrala sa svojim smerom.
Vošla som do triedy a usadila sa na svoje miesto. Hneď, keď som si prichystala veci, zazvonilo na hodinu. Dohrnuli sa aj poslední žiaci, a za nimi hneď učiteľ. Všetci sme sa postavili ako náznak pozdravu. Bože, ako ja matematiku neznášam.
Vo chvíli, keď sme si všetci posadali, sa však rozrazili dvere a v nich stál Dallas aj s jeho partiou. No jasné... Idiot so svojou partou idiotov sa musia vždy dovaliť ako poslední. Keby sa nespravál ako idiot, možno by som ho aj mala rada, no keď vidím ako uráža ostatných a sem-tam i mňa, túto myšlienku hneď zahodím za hlavu. Prekrútila som očami a venovala sa učivu. Učiteľ im na neskorý príchod nepovedal nič. Už si na to zvykol a je mu to už podľa mňa jedno. Cítila som na sebe pohľad, no snažila som sa ho ignorovať najviac ako sa dalo. Ja jemu ani tým jeho sladkým rečičkám nepodľahnem. Nie som ako ostatné dievčatá, ktoré sa mu hneď hodia pod nohy. Zbytok hodiny som sa nehorázne nudila, tak som si kreslila po zošite. Kreslenie ma vždy dokáže preniesť do inej reality. Je to uvoľňujúca činnosť, aspoň pre mňa. V momente keď zazvonilo zdvihla som sa zo stoličky a odkráčala z triedy smerom k svojej skrinke.
Keď som ju už zatvárala, čakal ma obrovský šok.
,,Pekne kreslíš" povedal opretý o skrinku vedľa tej mojej. V ruke držal môj zošit s kresbami. Asi som si ho musela zabudnúť v triede.
,,Ďakujem" odvrkla som a vytrhla mu ho z ruky. Prešla som okolo neho ako by bol vzduch a kráčala ďalej s úmyslom zbaviť sa toho najdebilnejšieho debila zo všetkých debilov ktorých poznám.
,,Prečo si ku mne taká?" na svojej paži som zacítila jeho ruku, ktorou si ma otočil smerom k sebe.
,,A aká by som k tebe mala byť?" vytrhla som sa mu a pokračovala v chôdzi. Nenechám sa zastrašiť nejakým kreténom.
,,Na tvojom mieste by som sa trochu krotil Taylor" povedal a jeho banda sa začala smiať. Pootočila som sa jeho smerom. Ruky mal založené na hrudi a uškŕňal sa. Neznášam ho. Zaťala som päste a zrýchlila krok. Keď to takto pôjde ďalej, nebudem mať problém mu vraziť a ten jeho úškrn mu z tváre vymazať. Vyzerám ako milé a hanblivé dievčatko, ale len kým ma niekto nenaštve a jemu sa to začína dariť. Prečo si ho vlastne sakra všímam? Snaží sa ma len vyprovokovať.
Vošla som do ďalšej učebne a čakala na učiteľa. Dnešný deň mám už celý dokašľaný. Zbytok školy som vôbec nevnímala. Ani neviem prečo som sa ním nechala tak vytočiť. Je to iba obyčajný magor ktorý sa len snaží o pozornosť.
Deň mi na počudovanie ale ubehol celkom rýchlo. Vyšla som z triedy a zas a znova si to namierila k svojej skrinke. Tentokrát, som však dúfala, že ho tam už nenájdem. Vždy, keď je na to príležitosť sa mi snaží strpčovať život. Pokrútila som hlavou a zabuchla skrinku.
,,Hálo? Čo je to s tebou?" mával mi pred tvárou Blake a snažil sa upútať moju pozornosť.
,,Nemám svoj deň" mykla som plecami a falošne sa na neho usmiala.
,,Ráno si ho ešte mala" povedal a ruky si založil na hrudi. Keď som kráčala stále ďalej a ignorovala ho, postavil sa predo mňa.
,,Tayloooooooor" moje meno tak pretiahol (žiadne dvojzmysly:D), až ma z toho zaboleli uši. Na jeho prosíkanie som odpovedala len jedným slovom: ,, Cameron" potom som ho obišla a zasa pokračovala v ceste.
,,To nemyslíš vážne. Zasa on? Čo zas urobil?" vzdychol a začal kráčať popri mne.
,,Znova mi dokázal úplne zničiť náladu" povzdychla som si a prehrabla vlasy.
,,Prečo si ho všímaš, Tay? Je to iba idiot, ktorý každému otravuje a ničí život" objal ma okolo pliec a usmial sa. ,,Asi máš pravdu" povedala som a úsmev mu opätovala.
,,Nie asi, ale určite" žmurkol a postrapatil mi vlasy. Musela som sa zasmiať. Je ako môj brat.
__________________________________
Na obrázku a vo videu je Blake 😊.
Toto je oficiálne prvá kapitola príbehu. Ako sa vám to zatiaľ pozdáva? 🔥
Názory mi píšte do komentárov👌
Ďakujem za každý vote a koment 😇
VikinessDallas 😚
