,,Dobré ránko, princezná"pobozkal ma čelo hneď keď som otvorila oči.
,, Dobré ráno"pozdravila som ho a pritiahla si ho za krk viac k sebe. Zasmial sa a začal ma vášnivo bozkávať na pery. Potom si ľahol na moju hruď a ja som ho začala hladkať po vlasoch. Po asi desiatich minútach ležania som túto chvíľu musela prerušiť:,,Blakie, mali by sme vstať. Prídeme neskoro"povedala som a on zodvihol hlavu a odul spodnú peru.
,, Vážne musíme?"opýtal sa a prekrútil očami.
,, Áno, musíme"povedala som a snažila sa ho zo seba dostať. Je nesmierne ťažký. Zasmial sa ale potom sa nakoniec postavil sám.
,,Tak poďme"povedal a pomohol mi vstať.
Zistila som, že u neho nemám absolútne nič a čas ani náladu na to aby som sa vrátila späť domov som fakt nemala. Blake si to zrejme uvedomil a zo skrine vytiahol nejakú jeho mikinu, ktorú mi následne podal.
,,Nechaj si ju"povedal a usmial sa. Ja som si ju obliekla a odišla do kúpeľne, ktorú mali na chodbe. Vyzerala som vážne otrasne. Opláchla som si tvár, umyla si zuby s Blakeovou zubnou kefkou a vlasy si dala do vysokého copu.
,,Poď, ideme sa najesť." Povedal s úsmevom hneď čo som sa ocitla späť na chodbe. Usmiala som sa späť a následovala ho cez dlhú chodbu. Z kuchyne sa ozývali zvuky takže sme doma asi neboli sami. Za sporákom stála jeho mama. Hneď čo som ju zbadala som sa nahlas pozdravila.
,,Dobré ráno" povedala som a keď sa otočila tak som sa usmiala.
,, Dobré ráno, Taylor. Som tak rada že si u nás znova zavítala a že ťa môžem znova vidieť. Dlho si tu nebola"povedala a vybrala sa naším smerom. Objala ma a pobozkala na líce.
,,Blake tu behá po celom dome už od šiestej, je ako neposedná myška." Povedala a postrapatila mu vlasy.
,,Mami..."zašepkal a začervenal sa.
Bože, je tak zlatý...
,,No dobre tak si poďte sadnúť"
Obaja sme si sadli za stôl a jeho mama pred nás položila raňajky v podaní omelety so slaninkou a zeleninovou oblohou. Vyzeralo, ale aj chutilo to veľmi dobre. Jeho mama bola vždy dobrou kuchárkou. Pamätám si to ešte z čias, keď som u Blakea trávila každý deň. Vždy nám pripravila nejakú dobrotu. A rovnako aj teraz.
Všetko sme zjedli a obaja sa poďakovali. Bol čas odísť, tak sme sa postavili od stola a Blakeova mama nám obom uštedrila pusu na čelo. Blake si vzal svoj batoh, a ja bez batohu sme sa obuli a opustili priestor jeho domu. Prišlo mi ľúto Jacka... On nemohol zato čo sa stalo a vlastne teraz tým, že som mu nedala o sebe vedieť, trestám aj jeho. Napísala som mu rýchlu esemsku s textom : ,,Prepáč, som v poriadku. Po škole ma máš doma. Ľúbim ťa." A poslala som mu to. Chcela som mu napísať že mu to všetko vysvetlím, No bolo by to asi jedno pretože výsluch by mi urobil tak či tak. S Blaekom, ruka v ruke sme s úsmevmi na tvárach kráčali do školy. Dostali sme sa pred bránu, a tam som mu ruku zovrela silnejšie. Zacítil to, a stisol mi ju tiež. Bála som sa toho čo sa môže stať. Toho, čo sa stane. Toho, že by tam mohol byť on. Až na pár pohľadov ktoré nám boli uštedrené, sme sa v poriadku dostali až dovnútra. Tam to však už nebolo také dobré.
Ty štetka.
Suka.
Ďalší chlapec na jednu noc?
Nechápem, ako sa s tebou mohol Cam zaťahovať.
Skap.
Tieto slová sa na mňa valili z každej strany. Blake zrýchlil krok, aby sme sa čo najrýchlejšie dostali k mojej skrinke a vyhli sa ďalším urážkam na moju osobu. Ktovie, čo im Cameron natáral.
Keď sme boli pri mojej skrinke, so slzami na krajíčku som si vytiahla potrebné knihy a skrinku za sebou zabuchla. Chcela som ísť do triedy, No Blakeova ruka na zastavila.
,,Taylor..."povedal a zahľadel sa mi do očí.
,, Prečo som sa sem dnes tak ponáhľala? Chcem ísť domov Blakie"povedala som a rozplakala sa mu na hrudi. Objal ma a silno stlačil.
,,Som tu princezná" pohladil ma po vlasoch a dal mi do nich jemnú pusu.
Pri tom, ako sme tam stáli, som započula veľmi známy hlas, vedľa nás. Opatrne som zdvihla hlavu a ponad Blakeove plece sa pozrela na dotyčnú osobu, ktorá práve prechádzala okolo. Naše oči sa stretli, a mňa pichlo pri srdci. Keď ma zbadal, díval sa na mňa zo skrčeným obočím. Nevedela som, čo toto gesto u neho znamená, ale ani som to vedieť nechcela. Znova som objala Blakea a on mi utrel zvyšné slzy z tváre. Dal mi letmú pusu na čelo a pohladil ma po líci.
,,Ty to zvládneš. Si silná. Ak by niečo len mi zavolaj alebo napíš a hneď som pri tebe"povedal a ja som prikývla. Potom sme na seba hodili posledný pohľad a obaja sa vybrali iným smerom. Teraz ma strašne mrzelo, že Blake nieje so mnou v triede. Vlastne ma to mrzelo vždy. Slimačím tempom som kráčala k učebni a modlila sa, aby sa dnes už nič nestalo. Snažila som sa ignorovať tú časť mojej hlavy ktorá mi kričala že nič dobré nebude pretože jeho ešte uvidím v triede.
Zhlboka som sa nadýchla a vkročila do triedy. Dívala som sa do zeme a snažila sa čo najrýchlejšie dostať k svojej lavici. Počula som ako sa po mojom príchode každý jeden z nich rozrozprával, no snažila som sa to nevšímať. Keď som konečne došla k svojej lavici zdvihla som hlavu. Až teraz som si uvedomila, ako blízko sa jeho lavica nachádza pri tej mojej. Sedel tam, a naše pohľady sa dnes už druhýkrát stretli.
Sadla som si na svoje miesto, a zahľadela sa na svoje trasúce sa ruky. Pohľady som na mne cítila zapichnuté z každej strany. Slzy som už mala na krajíčku. Vôbec som nevnímala učiteľa, ani to čo sa tu práve dialo. Hneď čo zazvonilo som sa postavila a najrýchlejšie ako som vedela som si to namierila rovno na wecka. Ignorovala som upozornenia učiteľa aj výkriky spolužiakov, jednoducho som len kráčala. Keď som zbadala dvere dievčenských toaliet, už som to v sebe neudržala a rozplakala som sa. Zosunula som sa dolu po stene a hlavu si strčila do dlaní. Plakala som, a nič okolo seba som nevnímala. Z tranzu, v ktorom som sa práve nachádzala a neprebral ani zvonček ktorý oznamoval začiatok ďalšej hodiny. Z vačku som vybrala mobil a vyťukala som človeka ktorý mi teraz najviac chýbal, a ktorého som v tejto chvíli najviac potrebovala...
____________________________________
KONEČNE po skoro troch mesiacoch nová časť🤤😅
Dúfam že sa vám páčila aspoň trochu🙏🙏 a že ste počkali❤️
Ako ste sa za ten čas mali?❤️ Ak by ste sa mi chceli z hocičím zveriť alebo sa len tak porozprávať, i'm hereeee❤️🙋.
Ďakujem za každé jedno uloženie, hviezdičku či komentár❤️❤️❤️ znamená to pre mňa najviac a dodáva mi to energiu písať pre vás ďalej🙏❤️
Vidíme sa pri ďalšej časti🤗
VikinessDallas❤️
