Škola mi práve dnes musela ubehnúť neuveriteľne rýchlo. Počas poslednej hodiny som napísala Jackovi že zo školy dnes prídem trochu neskôr. Súhlasil, no prikázal mi si na seba dávať pozor. Vraj mi bude každú polhodinu volať. Nad tým som sa len usmiala a súhlasila. S Vicky sme sa dohodli že sa počkáme pred školou.
Vzala som si zo skrinky všetky svoje veci a nervózna sa vybrala von z budovy školy. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.
Postavila som sa a a poklepkávala nohou. Za pár sekúnd som zbadala ako vyšla zo školy. Usmiala sa na mňa a vybrala sa mojím smerom. Hneď keď sa pri mne ocitla ma objala. Ja som jej objatie opätovala.
,,Tak ideme?"opýtala sa s nadšením a zároveň s obavami v očiach, a ja som prikývla. Chvíľu sme len bez slova kráčali.
,,Do školy a z nej chodievaš domov pešo?"opýtala som sa aby som prerušila to trápne ticho.
,,Áno, mohla by som chodiť aj autobusom ale ja rada premýšľam a cestou do školy a z nej je to najlepšie"povedala a venovala mi krátky pohľad.
,,Ja to isté, a vždy mám o čom premýšľať"zasmiala som sa a ona so mnou.
,,Presne, a ani neviem kde sa vo mne toľko myšlienok berie"povedala a s úsmevom pretočila očami.
,,Tak a sme tu"povedala po chvíli a ukázala na obrovský biely dom po našej pravici. Z otvorenými ústami som sa dívala na tú nádheru predomnou.
,,Tu bývaš?"opýtala som sa a Vicky sa zasmiala.
,,No vyzerá to tak"povedala a otvorila veľkú bielu bránu. Vošla dovnútra, a ja za ňou. Dom mal obrovský dvor z jazierkom, malými stromčekmi a rôznymi kvetmi. Bolo to nádherné. Dostali sme sa pred ohromné hnedé dvere. Vicky vložila kľúč do zamykania a dvere odomkla. Ocitli sme sa v obrovskej predsieni. Čo ma dosť znepokojilo bolo, že som tam videla visieť Cameronovu bundu. Úsmev mi z tváre na sekundu zmizol, no potom som sa spamätala. Som tu kvôli Vicky nie kvôli nemu.
Obe sme sa vyzuli a bundy sme si zavesili na vešiaky. Potom som ju nasledovala do veľkej obývacej izby.
Na pohovke sedela akási mladá žena a sledovala televíziu.
,,Ahoj Katie"pozdravila ju Vicky a zvaná Katie na nás zodvihla pohľad.
,, Dobrý deň, slečna Dallas"povedala s úsmevom a postavila.
,,Katie, Len Vicky. Prosím už si zvykni"usmiala sa na ňu Vic a Katie ju objala.
,,No a kto je táto slečna?"opýtala sa a pohľad zamerala na mňa.
,,Som Taylor. Kamarátka Vicky." Povedala som s úsmevom a podala jej ruku. Katie ju s úsmevom na tvári prijala.
,,Som rada že konečne spoznávam nejakú z vaši- pardon, z tvojich kamarátok Vicky"povedala a z nefalšovaným úsmevom sa na ňu usmiala.
,,Eh...Kat je už doma Cam?"opýtala sa Vicky trochu nesvoja.
Kat sa na ňu smutne pozrela a prikývla.
,,A ako? Podarilo sa ti s ním už nadviazať konverzáciu?"opýtala sa Vic s úsmevom.
,, Snažila som sa, ale márne. On má snáď nikdy nezačne mať rád"povedala Katie smutne a Vicky ju chytila za ruku.
,,Raz určite áno"usmiala sa a a potom ma chytila sa za ruku.
,,Ak ti to nevadí Kat, vezmem Taylor k sebe a možno jej to tu aj trochu poukazujem"usmiala sa na mňa Vicky a venovala pohľad Katie. Medzitým mi zavolal Jack. Povedala som mu že je všetko v poriadku a že sa nemusí obávať a zložila som.
