,,Taylor?" zaklopala mi ráno na dvere sestrička.
,,Si už hore?" opýtala sa a s úsmevom vstúpila dovnútra. Usmiala som sa na ňu, aj keď mi do smiechu vôbec nebolo. Nemala som chuť jesť, nemala som chuť piť, chcela som v tom aute umrieť radšej ja. No všetky tieto moje pocity schovával len falošný úsmev.
,,Mala by si sa trochu najesť. Odkedy si tu, nič poriadne si nezjedla" povedala a tácku s nejakým jedlom mi položila na kraj postele. Bolo tam pár kúskov chleba, nejaká nátierka, maslo a šunka. Pri pohľade na to jedlo mi zaškvŕkalo v bruchu. Sestrička si sadla vedľa mňa a sledovala čo spravím. Zobrala som nožík a nabrala naň kúsok masla. Rozotrela som ho po chlebe a položila na neho plátok šunky. Zakusla som sa do chleba a nakoniec, ani neviem ako, som ho celý zjedla.
,,No vidíš, ani to nebolelo" povedala Constance, tak sa volá sestrička.
,,Som rada, že si aspoň niečo zjedla" povedala a pohladila ma po vlasoch. Potom odišla a ja som ostala znova sama. Zapla som si telku a prepínala kanály. Najradšej by som práve teraz išla navštíviť svojho brata, najradšej by som chcela nájsť toho motorkára a dokopala ho. Kvôli nemu som prišla o všetko. Skoro všetko. Nechal mi len môjho brata. Teraz je už len on mojou rodinou.
Za hodinu sa dvere mojej izby otvorili a do nich vošiel doktor. Pozdravil sa mi, vykonal moju prehliadku, skontroloval či dobre pracujú stroje a potom zošit položil na stolík a pozrel na mňa.
,,Taylor, rád by som ti niečo povedal" začal, "posledné dni boli pre teba strašne ťažké. Ostalu ste už len ty a tvoj brat a ten na tom tiež nebol veľmi dobre a skoro umrel. Dnes ráno sa prebral a pýtal sa na teba. Viem, že aj ty by si ho veľmi rada videla" okamžite som prikývla a on sa usmial. Pomohol mi vstať z postele a pomaly sme vykráčali z mojej izby.
Jeho izba ani nebola ďaleko. Bol len pár izieb odo mňa. Doktor zaklopal a pomaly otvoril dvere.
,,Jack" povedal doktor a Jack sa otočil našim smerom. Keď ma uvidel slzy sa mu nahrnuli do očí a mne tiež. Dotackala som sa k nemu a objala ho. On ma pevne stisol a privinul si ma k sebe. Doktor za ten čas odišiel, ale upozornil ma, že nemám byť dlho lebo potrebuje oddychovať.
,,Som rád, že si v poriadku" povedal a ja som bola rada, že znova počujem jeho hlas.
,,Ja som rada, že ty si v poriadku" usmiala som sa a chytila ho za ruku.
,,A.. kde sú mama s otcom?" oni mu to nepovedali... Keď to povedal po líci sa mi skotúľala jedna slza.
,,Oni...Oni sú..M-mŕtvi" povedala som a rukami si zakryla tvár. Rozplakala som sa úplne.
Pozrela som na Jacka, slzy sa mu kotúľali po lícach jedna za druhou. Chytila som ho za ruku a on sa posnažil o úsmev. Vedela som, že mu do smiechu nebolo.
,,Ostali sme už len my, Tay'' povedal a chytil ma za ruku. Prikývla som a stisla mu ju.
Potom prišla sestra a povedala, že už musím odísť. Pobozkala som Jacka na líce a on ma pohladil po tvári. Doktorka sa ma spýtala, či ma má odprevadiť do izby, no ja som povedala, že pôjdem sama. Pomaly som kráčala po chodbe a premýšľala, že som si nevšimla človeka predomnou. Nabúrala som do neho a on aj ja sme sa trochu zapotácali. No človeka, ktorý tam stál, som tam ani v najhoršom sne nečakala. Bol to ON. Čo tu robí? Prečo musí byť všade, kde sa mi deje niečo strašné?
,,Taylor?" povedal a poobzeral si ma. Biele oblečenie a jeho zničený výraz, vôbec nevyzeral ako on.
,,Cameron" povedala som a snažila sa udržať slzy.
,,Čo tu robíš?" opýtal sa a pozrel mi do očí. Teraz sa na mňa však nepozeral nechutne a slizko. Jeho pohľad bol súcitný a milujúci. Aspoň sa mi to zdalo.
,,Prechádzam sa" povedala som ironicky a snažila sa okolo neho prejsť. No chytil ma za ruku. Po celom tele mi nabehli zimomriavky. Nebol to ten dotyk ktorý mi dával vždy. Bol jemný a nenásilný.
,,Prosím, počkaj" povedal a ja som v tej chvíli nevedela čo mám robiť.
Cameron, v nemocnici, so mnou, nevyhráža sa mi a je ku mne milý, čo to má znamenať?
,,Prosím" zopakoval jemne a zahľadel sa mi do očí. Niečo sa vo mne zlomilo a ja som poslúchla. Poslúchla som ho. Ostala som stáť a nemo som na neho hľadela.
,,Chcem, aby si niečo vedela" povedal a zavolal ma si sadnúť. Sadla som si vedľa neho.
,,Mal som nehodu" povedal a zadíval sa na mňa.
Prečo mi to hovorí?
,,Ja s tebou nemám nič spoločné, prosím nechaj ma, ja sa snažím nájsť toho hajzla, ktorý mi zavraždil rodičov, takže fakt ma práve teraz nezaujíma, čo sa ti stalo, lebo si to prežil no moji rodičia bohužiaľ nie takže prepáč a Ahoj" povedala som, postavila sa a sledovala ako tam nehybne sedí a hľadí pred seba. Viem, že to odo mňa bolo hnusné, no on mi život do tejto chvíle ničil najviac....
No keby som ho vypočula, vedela by som, že to on mi ho zničil už ÚPLNE....
_______________________________
Aj keď viem že je na to už možno neskoro, no skôr som vám napísať nemohla lebo som cez Sviatky veľmi na internete nebola ❤.
Chcela by som Vám ale aj tak popriať Šťastný nový rok, aby sa vám darilo, aby vás rok 2018 sprevádzal len dobrými pocitmy a aby ste boli obklopený stále milými a usmievavými ľuďmi ❤. LOVE ya😍❤
VikinessDallas ❤
