Pred školou sa mi trochu roztriasli kolená. Vzdychla som a vydala sa k škole. Keď som prechádzala po pozemku, všimla som si tam Blakea. Vyzeral zničene a stále sa obzeral okolo seba, akoby niekoho hľadal. Usmiala som a so strachom sa k nemu vybrala. Keď ma zbadal trochu divne sa na mňa zadíval a potom si ma celú obzrel.
,,T-Taylor?" opýtal sa a zvraštil obočie.
,,Áno?" opýtala som sa a snažila sa na neho aspoň trochu usmiať.
,,Si to ty?" opýtal sa a začal sa ku mne približovať.
,,Nespoznávaš ma?" Opýtala som sa a usmiala sa na neho.
,,Zlato, teba by som spoznal vždy" Žmurkol a zahľadel sa mi do očí.
,,Bude ťažké si na teba zvyknúť znova v tejto farbe. Ale ja to prežijem. Čo to máš s rukou?" Zadumal sa a znova si ma obzrel.
,,Mám ju trochu narazenú, ale všetko je to dobré" usmiala som sa, aspoň som sa snažila o niečo ako . Blake ai vydýchol a usmial sa. Keby som mu povedala o nehode, určite by bol z toho celý rozrušený.. raz mu to ale poviem.
Potom však znervóznel.
,, Vieš, Taylor. Tá správa čo som ti poslal...Je pravdivá..No bol som opitý. Prepáč ja..."Nedopovedal to pretože som sa mu prilepila na pery. Sama som neverila tomu, čo práve robím.
Keď som sa od neho odlepila, zadíval sa mi rovno do očí a usmial sa.
,,Mali by sme ísť na hodinu"povedala som a usmiala sa.
Bok po boku sme kráčali do školy. Pohľady ľudí a spolužiakov mi naháňali husiu kožu. S niektorých mi dokonca bolo až zle. Akoby ma chceli svojim pohľadom prepáliť.
Keď som vošla do triedy, vrava ktorá tam ešte pred chvíľou bola ustála. Všetky pohľady boli upriamené na mňa. Vedela som, že je tam aj on. No nevenovala som mu žiadnu pozornosť. Nech si to vyžerie.
Sadla som si a pripravila si veci na hodinu.
Počula som, akosi všetci medzi sebou čosi šepkali. Ignorovala som to. Kreslila som si do zošita a poklepávala si nohou. Do triedy vošla fyzikárka a všetci sme sa postavili.
,, Dobrý deň žiaci, a dobrý deň slečna Skeensová. Prajem vám úprimnú sústrasť"povedala a nahodila súcitný výraz. Nechcela som plakať, takže som sa držala. Len som sa jej poďakovala a venovala jej falošný úsmev. V triede nastala znova vrava, a všetci upreli svoje pohľady na mňa. Snažila som sa na nich nereagovať. Zvyšok hodiny som sa sústredila len na učivo. Keď zazvonilo, vyšla som z triedy a šla k svojej skrinke, no niekto ma zastavil.
,,Taylor, musíme sa porozprávať"povedal a chytil ma za ruku.
,,Ale my nemáme o čom"povedala som a vytrhla sa mu zo zovretia.
,,Prosím, daj mi šancu"povedal a postavila sa predomňa.
,,Ty si svoju šancu už dávno premrhal"povedala som a obišla ho. To, čo urobil ma ale nesmierne prekvapilo. Prilepil sa na moje pery a začal ma bozkávať.
Odtrhla som ho od seba a strelila mu facku.
,,TOTO UŽ NIKDY NEROB!"skríkla soma so slzami sa rozbehla na wc.
Prečo? Prečo si doriti vybral mňa? Zahľadela som sa na seba do zrkadla a začala zhlboka dýchať. Chcela som odísť, keď do kúpeľne vstúpilo akési dievča.
,,Ahoj,''pozdravila sa mi a postavila sa vedľa mňa. Utrela som si slzy zadívala sa na ňu.
,,Ja... Videla som čo sa stalo medzi tebou a Cameronom"povedala.
,,A videla som aj všetko ostatné, čo ti robil, ako ti ubližoval. Chcela som sa za teba postaviť no nikdy som to neurobila, a to ma mrzí. Teraz je tomu však inak. Všímam si, že sa k tebe správa inak. Čo sa medzi vami stalo?"opýtala sa milo sa na mňa usmiala.
,,Ako viem, že ti môžem veriť?"opýtala som sa a zadívala sa jej do očí.
,,Je to na tebe, no ja ti môžem kľudne i na malíček prisahať že niesom ako ostatné dievčatá na tejto škole"povedala a pretočila očami.
,,Fajn,"povedala som a vzdychla si.
,,Cameron... Spôsobil autonehodu pri ktorej umreli moji rodičia." Povedala som a sklonila hlavu.
,,Ou to som nevedela, prepáč"povedala a chytila ma za rameno.
,,To nevadí."povedala som a zadívala sa na ňu.
,, Hmmm... Nechceš to s ani ním skúsiť? Dať mu znova šancu? Vieš, snaží sa"opýtala sa a oprela sa o umývadlo.
,,Lenže ubližuje mi. A takým človekom by som chodiť nevedela."povedala som a oprela sa o umývadlo vedľa nej.
,,Miluje ma Blake"Vzdychla som a ruky si založila na hrudi.
,,Máš vážne ťažký a zložitý život Taylor"povedala a usmiala sa.
,,No to teda mám"povedala som a úsmev jej opätovala.
,,Ďakujem, že si prišla. Ako sa vlastne voláš?"opýtala som sa, lebo som nemala najmenšiu šajnu.
Usmiala sa, no keď vyslovila voje meno, myslela som že dostanem infarkt. ,,Som Victoria. Victoria Dallas."
_______________________________
(Na obrázku je Victoria 😛)
Nečakaný koniec čo? 😃
Ako sa vám páči? 😇 Ďakujem za všetky vote a komenty 😍
Venujem všetkým ktorí to čítajú ❤💌
Vidíme sa pri ďalšej časti 🌹
VikinessDallas 🙊
