Už keď sme vystúpili z autobusu a ocitli sa na ulici, do uší sa nám rozliehala hudba z jeho domu. Chytil ma za ruku a vybrali sme sa tam. Cameron to tam poznal, keďže je to párty u jedného z jeho kamarátov, tak som sa ho len držala. I keď to bol len začiatok párty, už pred dverami ležali opité dievčatá s pohármi v rukách. Prekročili sme ich a vošli dovnútra.
Hneď keď nás tam ľudia zbadali, začali sa nam zdraviť a s Cameronom si podávať ruky. Keď myslím, že sa začali zdraviť nám, myslím to vážne. Zrazu všetci jeho kamaráti, dokonca aj tí ktorí ma spolu s ním šikanovali a aj tí ľudia ktorí ma nemali vôbec radi, mi začali podávať ruky a zdraviť sa mi. Bol to divný, no zároveň príjemný pocit. Cameron sa na mňa každú chvíľu otáčal a otázkou či je všetko v pohode, a ja som vždy len s úsmevom prikývla.
,,Cameron!"zakričal Jaden a v podnapitom stave sa k nám roztackal.
,,Nazdar!"pozdravil ho Cam a podali si ruky. Ich vzťah nebol stále taký ako predtým, no chápala som to veľmi dobre.
,, Poďte si vypiť!"kričal a ťahal nás do obývacej miestnosti kde sa ľudia opíjali v plnej kráse. Cameron mi stisol ruku a ja som ho len nasledovala. Keď sme sa tam ocitli, naskytol sa mi pohľad na opitých ľudí, páry aj nepáry ktoré sa bozkávali asi na úplne všemožných miestach, a na Blakea ktorý sedel v rohu miestnosti opitý na mol a úplne sám. Cameron si všimol že som si ho všimla, usmial sa na mňa a kývol nech za ním idem. S neistotou som sa na neho usmiala, on sa len znova usmial, dal mi pusu a znova mi naznačil aby som išla.
Prešla som pomedzi ľudí, a sadla si k nemu na zem. Nezdvihol pohľad zo zeme ani na chvíľu. V ruke držal už z polovice vypitú fľašu whisky.
,,Blake?"opýtala som sa, no jeho odpoveď neprichádzala. Opýtala som sa o trochu hlasnejšie, no stále neodpovedal. Fľašu som mu z ruky vzala, potom ním myklo a konečne sa na mňa pozrel. Z jeho pohľadu som veľa nevedela vyčítať tak som sa len usmiala a čakala čo urobí, alebo ako sa zachová.
,,Taylor", naznačil menší znak úsmevu, "si tu"povedal a ja som prikývla.
,,Si tu s Cameronom?"opýtal sa a poobzeral sa okolo.
,, Áno, som. A ty s Vicky?"opýtala som sa ja, pretože som si ju tu zatiaľ nevšimla.
,,Áno, bol som tu s ňou, ale pohádali sme sa tak odišla domov"povedal a znova svoj pohľad uprel do zeme.
,,Prečo? Teda ak to nieje niečo osobné..."opýtala som sa a on sa usmial.
"Nie, v pohode. Tebe vždy poviem všetko. Jednoducho ma naštvalo to celé a tebou, ako sme sa stále hádali, že sme sa skoro prestali baviť, že by som o teba prišiel. Vieš, poznáme sa roky. Stále si moja najlepšia kamoška. Vicky ľúbim, ale teba nechcem nikdy v živote stratiť." Potešilo ma čo povedal, no zároveň som mala výčitky že sa kvôli tomu pohádal s Vicky.
,,Ani ja teba. Aj keď sme sa možno každý vybrali svojou cestou s inými ľuďmi, vždy sme najlepší kamaráti. Vždy sme ako brat a sestra a vždy sa na mna môžeš obrátiť." Povedala som a objali sme sa. To objatie mi tak neskutočne chýbalo. To objatie akoby sme sa nevideli roky.
,,Ďakujem"šepol a ja som sa na neho nechápavo pozrela.
,,Za to že si mi odpustila moje správanie"pokračoval, a ja som sa usmiala. Od toho predsa kamaráti sú.
Pomohla som mu na nohy a zavolala Camerona. Tak veľmi si chcela aby boli za dobré... Keď si vás všimol, usmial sa. Prišiel k nám a Blakeovi nastavil ruku.
,,Priatelia?"opýtal sa ho a Blake prikývol. Padol mi kameň zo srdca. Zrazu si cítila, že tvoj život je znova taký aký byť má.
Keďže Blake mal už alkoholu dosť, Cameron sa ponúkol že ho zavezie domov. Išla si s ním, bola si rada že spolu konečne bavili normálne. Aj keď ste sa na párty nezdržali dlho, lepšie sa skončiť ani nemohla. S Cameronom ste sa tam potom ešte vrátili, a ty si si zbytok večera mohla užívať s pocitom pokoja v duši. Konečne. Konečne máš ľudí ktorých miluješ zasa pri sebe.
_____________________________________
Dobrý večer 😅
Ospravedlňujem sa za nehorázne meškanie...
Mala som toho veľa a na wattpad som sa popravde dosť vykašľala😅
Som však rada za ľudí, ktorí na túto časť čakali. Tu ju máte ❤
