Ráno som sa zobudila ešte pred budíkom. Pretrela som si oči a pomalým krokom sa premiestnila do kúpeľne. Opláchla som si tvár a umyla zuby. Vyšla som z kúpeľne a zo skrine si vytiahla veci na prezlečenie (Viď médiá). Obliekla som sa, namaľovala, prečesala svoje fialové vlasy a nechala ich voľne dopadnúť na moje ramená. Potom som na seba hodila ešte čiernu koženú bundu, schmatla tašku zo stoličky a opustila priestor mojej izby.
,, Dobré ránko" vstúpila som do kuchyne a objala svoju mamu.
,, Dobré ráno. Ako si sa vyspala?" opýtala sa s úsmevom a pobozkala ma do vlasov.
,, Vynikajúco" usmiala som sa a sadla si za stôl. Môj brat tu nebol, čo znamená že už odišiel alebo ešte ani nevstal.
Za pár sekúnd predomnou stál tanier s hriankami načo som sa usmiala a s úsmevom sa do nich pustila.
,, Dobré ráno ženy moje" povedal Jack a pobozkal mamu na líce. Potom prišiel ku mne a urobil to isté. Sadol si oproti mne a čakal. Keď som už ja dojedla, tanier som odniesla a vzala si z ostrovčeka desiatu označenú mojim menom. Strčila som si ju do batohu a zazipsovala ho. Čas na mikrovlnke ukazoval niečo po pol ôsmej, takže najvyšší čas vyraziť. Rozlúčila som sa s bratom a mamou a prešla do predsiene, kde som si obula čierne Adidas Neo botasky. Z vešiaka na kľúče som si zobrala svoje kľúče a pomaly opustila svoj dom. Vyšla som na Newyorskú ulicu 21, ktorá sa práve začala preberať k životu. Do uší som si strčila slúchadlá a pri pesničke Elevate ich zapla na maximum. Vtedy som mala ešte dobrú náladu, no keď som si spomenula na toho namysleného idiota, moja nálada bola pod bodom mrazu.
Keď som prišla pred školu, Blake ma tam už čakal. Keď ma zbadal usmial sa a zakýval mi. Odkývala som a slúchadlá si z uší vytiahla. Pomaly začal kráčať mojim smerom a ja som zrýchlila krok. Podišla som k nemu a objala ho.
,,Konečne piatok čo?" opýtal sa a mierne si povzdychol. Zasmiala som sa a prikývla.
,,Dnes ti to sekne" Povedal s nadvihnutým obočím a celú si ma premeriaval.
,,Ďakujem aj tebe" zasmiala som sa a obzrela si ho. Mal na sebe čierne roztrhané jeansy a žlté Obey tričko. Išlo mu to. Jemu ide všetko. Čo to trepem? Je to môj najlepší kamarát.
,,Viem, že som neodolateľný, ale žrať pohľadom ma nemusíš" nadvihol obočie a zasmial sa. Celá som očervenela. Sklopila som zrak a sledovala moje špinavé Adidasy. Zrazu som jeho ostrú mentolovú vôňu zacítila blízko seba. Tuho ma objal a zašepkal.
,,Vieš, že som len srandoval ty trúba" zasmiala som sa a potom sme sa spolu, znova, vydali do školy. Prekročila som prah triedy a hneď na to započula zvuk, ktorý najviac neznášam. Školský zvonček. Vybrala som sa k svojej predposlednej lavici, keď som sa začala pomaly spúšťať dolu, neocitla som sa však na stoličke ale na tvrdej zemi. Ten magor mi odsunul stoličku! Celá trieda sa začala smiať na plné hrdlo a mne telom začal prúdiť hnev. Postavila som sa a bez rozmýšľania sa vybrala jeho smerom. Postavila som sa pred jeho lavicu. Keby v tejto chvíli prišiel učiteľ, zachránil by situáciu, no on neprišiel. Keď si ma všimol postavil sa a zahľadel sa mi chladne do očí. Vtedy som sa naštvala ešte viac a celou silou mu bez toho, aby to čakal buchla päsťou do tváre. Zapotácal sa dozadu a rukou si pridržiaval nos.
,,Toto si nemala" povedal a zo zeme sa postavil. Keď ruku zložil, z nosa mu tiekla krv. Keď sa ku mne začal približovať, všetok adrenalín zo mňa zrazu opadol. Už som čakala, že mi to vráti, a jednu mi vrazí, no vyrušil nás hlas.
,, Dosť!" zakričal a všetci sa otočili jeho smerom. Bol to náš učiteľ.
,, Skeensová a Dallas so mnou!" povedal a rukou ukázal na dvere.
Naštvane som na neho pozerela ale učiteľa poslúchla. Hneď na to sa pohol aj on. A ako sa dalo čakať, ocitli sme sa v riaditeľni. Sadli sme si oproti nášmu štyridsať ročnému riaditeľovi, a čakali.
,, Takže" začal a napravil si okuliare na nose. Jeho modré oči nás sledovali.
,,Čo sa stalo?" opýtal sa milo a oboch si nás premeral pohľadom. Cameron si na nose držal vreckovku, ktorú mu učiteľ Stephens cestou sem dal.
,,Napadla ma!" prehovoril ako prvý a ukázal na mňa.
,, Čo?! To nie je pravda, to on ma vyprovokoval!" ukázala som pre zmenu teraz ja na neho.
,,Aspoň netrep!" povedal a škaredo na mňa pozrel.
Už som chcela niečo povedať keď ma riaditeľ zastavil.
,, Stačí. Vidím že takto sa nikam nedopracujeme" povedal a zložil si ruky.
,,Volám vašim rodičom nech si po vás prídu, ak sa to ešte raz zopakuje, budeme to riešiť inak a vy" ukázal na Camerona ,,sa dajte ošetriť. A vy" ukázal na mňa ,,sa naučte ovládať!" pohrozil mi prstom a do ruky vzal telefón.
Pri zmienke rodičov sa Cameron zatváril zvláštne.
,,Ale moja mama nie je doma. Je na... služobnej ceste" prehovoril po chvíli a zadíval sa na riaditeľa.
,,A to doma nemáte nikoho?"opýtal sa riaditeľ a nadvihol jedno obočie.
,,Nie" povedal a riaditeľ si povzdychol.
,,Fajn, teraz ste sa z toho obaja vďaka pánu Dallasovi vymotali. Ale nabudúce vám to už nevyjde. A vy pán Dallas s tým nosom budete musieť vydržať do konca vyučovania" Povedal a poslal nás späť na hodinu.
Z riaditeľne som vyšla ako prvá.
,,Taylor!" zakričal po mne no ja som sa neotáčala.
,,No tak zastav!" zakričal a rozutekal sa za mnou.
,,Čo chceš!" povedala som naštvane a ruky si založila na hrudi.
,, Prepáč. Nechcel som, aby si sa kvôli mne dostala do problémov" povedal a snažil sa o úsmev. Toto nemôže myslieť vážne.
,,Ale dostala som sa" povedala som sa a otočila sa na päte. Snáď ma nechce znova naštvať.
,, Taylor" povedal a znova sa vybral za mnou.
,, Nie, drž hubu Cameron, nič nehovor" povedala som a povzdychla si, aby som znovu nevybuchla.
Sklonil hlavu a ostal stáť na chodbe úplne sám.
_______________________________
Koniec.
Čo myslíte? Naozaj to Camerona mrzí alebo to hovorí len tak?
Nebolo prehnané, to že mu vrazila? :D
Ďakujem za každý vote a koment ❤
Ste super!
VikinessDallas💌
