Stál tam Blake v celej svojej kráse. Nevedela som ako zareagovať. Nevedela som, či sa radovať, a či plakať. On tam len tak stál a hľadel na mňa. Usmiala som sa na neho. On sa usmial tiež a postrapatil mi vlasy. Po tomto geste som sa na neho okamžite vrhla a on ma zatočil vo vzduchu. Bola som šťastná, že je znova tu. Potom som ho pustila a otočila sa na tých dvoch. Vedela som, že s tým niečo majú.
,,Snáď si rada" povedala Vicky a ja som sa vrhla na oboch.
,,Že váhaš" povedala som a obaja ma silno stisli. Blake stále stál za prahom dverí.
,,Nestoj tam prosím" povedala som a potiahla ho za ruku dovnútra.
,,Som Vicky, ale to už vieš" podala mu celá vysmiata ruku.
,,Blake" usmial sa potriasol si s ňou rukou.
Potom sa na seba s Cameronom pozreli a Cameron k nemu natiahol ruku. Blake sa najprv pozrel na mňa, potom na Cameronovu ruku a potom na Camerona a jeho ruku prijal. Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Obaja sa na seba usmiali.
,,Skupinové objatieeeee"z akričala Vicky a pritisla sa na Cama a Blakea, ktorí teraz boli od seba vzdialený už len pár centimetrov. Keď som sa nepridávala, Blake má jemné chytil za bok a pritisol ma k nim. Všetkých som ich pevne zovrela. Objímali sme sa v strede predsiene. Museli sme vyzerať komicky. Potom som počula ako sa otvorili dvere, no ani jeden z nás sa neunúval pohnúť, aby sa pozrel na človeka ktorý k nám zavítal.
,,Tu sa objíma? Tak to som prišiel práve včas" bol to Jack, a po týchto slovách sa na nás nalepil ešte aj on. To už sme si všetci piati doslova dýchali do tváre. Po tom čo sme sa od seba odpojili som si všimla Jackov vyčítavý pohľad na Blakea. Na jeho obranu, som ho chytila okolo krku a objala.
,,Ahoj braček" pozdravila som sa mu.
,,Ahojte" odzdravil sa nám všetkým a potom si nás všetkých poobzeral. Ako posledný venoval svoj pohľad znova Blakeovi. Napriahol ruku a pobúchal ho po chrbte. Blake sa na neho pousmial a Jack urobil to isté. Potom sa obaja bratsky objali. To už som sa na nich usmiala aj ja.
,,Som rád, že ste sa tu takto zišli" dodal a potom nás nechal robiť si, čo chceme.
,,Ideme hore?" opýtala som sa a všetci prikývli.
Všetci sme si posadali na moju posteľ, a ja som sa čudovala, že sme sa tam pomestili. Ja som si sadla vedľa Camerona, vedľa mňa si sadol Blake a vedľa neho Vicky. Sedeli sme v kruhu. Cameron ma chytil za ruku a mne sa rozbúchalo srdce. Nenápadne som dvihla zrak k Blakeovi. Videla som, že sa díva. Všimol si, že sa na neho pozerám, tak svoj pohľad namieril na mňa. Pozrela som sa mu do očí. Bolo v nich vidieť bolesť, no zároveň bol rád.
Zrejme bol rád, že som šťastná a že sme znovu spolu. No moje myšlienky putovali k Blakeovi. Ako som nad ním tak rozmýšľala, zistila som, čo všetko pre mňa urobil. Nikdy ma neopustil v tom najhoršom, bol tu stále pri mne, nesklamal ma, bol ku mne stále milý a priateľský, nikdy mi neublížil... Cameron mi ubližoval, či slovne alebo fyzicky, šikanoval ma, neznášal ma a ľudia sa nemenia zo dňa na deň. Ešte stále mu neverím, tak ako by som mala veriť svojmu priateľovi. Nie sme spolu dlho a niekedy, keď sa ku mne priblíži, tak sa od neho vzdialim. Je to reflex a strach..Strach, že mi znova ublíži. Strach z toho, že je len ďalší z tých, ktorí ma len zneužijú a napíšu si ma do zoznamu dievčat, s ktorými sa vyspali. Uvedomila som si jednu vec.
Nikdy ho nebudem milovať tak, ako on miluje mňa.
Nikdy mu nebudem veriť tak, ako on verí mne.
Nikdy sa ho neprestanem báť.
Postavila som sa a bez jediného slova som išla do kúpeľne na chodbe. Zavrela som sa tam a oprela sa rukami o umývadlo. Zhlboka som dýchala a pozerala sa na seba do zrkadla. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že Cameron so mnou nie je kvôli láske, ale kvôli... ľútosti. Po mojom líci sa skotúľala slza a po nej ďalšia a ďalšia. Keď niekto zaklopal na dvere, tak moje srdce začalo zbesilo biť. Zotrela som si zvyšné slzy z líc a otvorila dvere. Stál tam Blake s ustarostneným pohľadom. Vrhla som sa mu okolo krku a začala plakať. Chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe bližšie.
