,,Si si istá že tam chceš ísť?"telefonovala som s Cameronom a on sa ma už asi piaty krát opýtal túto otázku.
,,Nikdy som na nejakej podobnej študentskej párty nebola, jasné že chcem"uistila som ho už asi po dvadsiaty krát, a on vzdychol do telefónu.
,,Pôjdeme, a bude to fajn"povedala som a tým sa ho snažila upokojiť. Neviem z čoho mal také obavy, veď tam bude so mnou. Povedala som mu, nech príde ku mne a pôjdeme odomňa spolu. Súhlasil a s tým aj zložil telefón.
Jackovi som ešte nepovedala o tom, že niekde idem, a dúfala som že ma tam pustí.
Sedela som pred otvorenou skriňou a snažila sa vybrať niečo normálne na túto príležitosť. Nechcela som sa obliecť ako nejaká lacná štetka, skôr len nejak trochu inak. Nakoniec som dlho nerozmýšľala a obliekla sa do úzkej čiernej sukne a ľahučkej bielej blúzky na ramienka. Vlasy som si zopla do drdolu, na oči si naniesla jemnú vrstvu špirály a na pery svetlý lesk na pery.
Vyšla som zo svojej izby a zaklopala na dvere tej Jackovej. Na tiché 'ďalej' som vstúpila dnu a on si ma premeral.
,,Ty niekam ideš ?"opýtal sa a neisto na mňa pozrel.
,,Noo..vlastne áno"povedala som a usmiala sa na neho.
,,A kam?"
,,S Cameronom by sme chceli ísť na miestnu párty. Nikto cudzí, pozval nás spolužiak"povedala som a čakala čo mi na to povie.
,,Vás oboch? Veď ty na takéto párty skoro nechodíš" povedal a postavil sa z postele.
,,Áno, nás oboch. A áno viem že nechodím, a práve toto je príležitosť si vyskúšať aké to je"usmiala som sa a priblížila sa k nemu.
,,Veď občas chodíš do barov aj so mnou"povedal a mykol plecom.
,,Ale toto nebude ako v bare, bude to študentská párty na ktorú by som veľmi rada išla. Budú tam len ľudia zo školy"povedala som a zavesila sa mu na krk.
,,Tak fajn, ale dávaj mi o sebe aspoň občas vedieť"
,, Ďakujem"povedala som a silno ho objala.
Začula som zdola zvonček, tak som zbehla otvoriť lebo som vedela že to je Cameron. Hneď čo som otvorila dvere, hodila som sa mu do náruče.
Evidentne to nečakal, no nadvihol si ma, a silno stisol.
,, Chýbala si mi" šepol mi do ucha a mne na krku nabehli zimomriavky.
,,Ty mne tiež"povedala som a dala mu pusu na líce. Položil ma na zem a obzrel si ma.
,, Vyzeráš super"povedal a ja som sa otočila okolo vlastnej osi, aby si ma mohol ešte lepšie obzrieť.
,, Ďakujem, ani ty nevyzeráš zle" povedala som, a obzrela si ja jeho.
Mal na sebe čierne jeansy, a bielu košeľu, ktorá mu perfektne sadla na jeho vypracované telo. Vyzeral božsky.
Vošiel do vnútra a vybehli sme do mojej izby. Bolo niečo po pol ôsmej a my sme zvažovali že za pár minút vyrazíme. Keď sme sedeli na posteli, uprene sa na mňa niekoľko sekúnd díval. Panovalo ticho, a ja som nevedela ako ho prerušiť, a možno som ani nechcela.
,,Milujem ťa" povedal po chvíli a mne sa rozbúchalo srdce. Zasmiala som sa a bola som šťastná.
,,Aj ja teba"povedala som a on ma nežne pobozkal. Bola to jedna z tých najkrajších chvíľ.
Postavila som sa z postele a naznačila mu, či už nejdeme. Prikývol a ja som to išla povedať Jackovi.
Po desať minútovej prednáške o Tom že si mám na seba dávať pozor, a dvadsať minútovej prednáške Cameronovi o tom že ak sa mi niečo stane vyláme mu kosti z tela, sme mohli vyraziť.
Pred domom ma chytil za ruku a ja som mu ju stisla. A tak sme spolu vyrazili k autobusovej zastávke, smer Rooseweltova ulica na spolužiakovu študentskú párty. Na tento večer som sa tešila, no Cameron mal zároveň aj obavy. Užijem si večer s ním a budem šťastná. Nič nemôže byť lepšie. No možno aj horšie.
_____________________________________
Po dlhšej odmlke som opäť s5😅😊
Prepáčte sa veľké oneskorenie s pridaním novej časti, ale kvôli škole a rôznym iným veciam nemám na príbeh vôbec žiadny čas ...
Dúfam, že sa vám táto kapitola, ktorá bola písaná len narýchlo, aspoň trochu páčila a vydržíte čakať aj na ďalšiu, ktorú sa pokúsim čím skôr pridať ❤️
Ďakujem za všetko
VikinessRaeken💘
