(táto kapitola už bude trochu napínavejšia 3:) dúfam že sa bude páčiť) :
Blake u mňa ešte hodinu potom, čo sme sa naučili ostal. Rozprávali sme sa o všeličom. Povedal mi, čo sa za ten deň v škole stalo a ja som mu povedala tiež nejaké novinky, ktoré sa udiali mne. Napríklad aj to, že ma Cameron začal sledovať na Instagrame. Len sa nad tým zasmial a pokrútil hlavou. Keď odišiel, šla som sa najesť, osprchovať a spať.
**********
Ráno som sa s nechuťou zobudila na zvuk môjho otravného budíka.
Dnes je štvrtok, to len ja som si mohla spraviť voľno v strede týždňa. Na dva dni by sa mi už do školy ani neoplatilo ísť, ale Blakovi som to sľúbila. Usadila som si na posteli a pretrela si oči. Potom som vstala z postele a prešla do kúpeľne. Opláchla som si tvár, aby som sa trošku prebrala, umyla som si zuby a rozčesala vlasy. Ešte som sa narýchlo namaľovala a opustila priestor kúpeľne.
Postavila som sa ku skrini a rozhodovala sa, čo si oblečiem. Nakoniec som zvolila jednoduchý štýl(médiá). Obliekla som sa, upravila si vlasy, vzala tašku a zbehla schody dole. Jack tam už bol. Mal na sebe ešte pyžamo v zložení pyžamových kockovaných nohavíc a bieleho tielka.
,, Dobré ráno" usmial sa a otočil sa smerom ku mne.
,,Pripravujem ti desiatu" povedal a otočil sa späť k svojej práci.
,,Ďakujem, si zlatý" povedala som a dala mu pusu na líčko. Z misky na ovocie som si vzala jablko a s chuťou sa do neho zakusla. Keď som ho dojedla a ohryzok som vyhodila. Keď som sa obúvala, postavil sa ku mne Jack s mojou desiatou. Podal mi ju a ja som si ju ihneď odložila do tašky.
,,A ešte počkaj" povedal a odskočil ešte do kuchyne. Vrátil sa s mojou ospravedlnenkou. Usmiala som sa na neho a aj tú si odložila.
,,Tak, maj pekný deň" povedal a dal mi pusu na čelo. Objala som ho a otvorila vchodové dvere. Pomalým krokom som sa vybrala do školy. Za pár minút som tam bola. Keď som chcela vkročiť do školy, niekto ma zozadu chytil a zdvihol. Začala som kričať.
,,Takže si sa ukázala!" bol to Blake. Položil ma na zem a ja som sa začala smiať. Následne sme sa objali.
,,Ako to, že som si ťa nevšimla?" opýtala som sa s jedným obočím nadvihnutým.
,,Všimol som si ťa, keď si vstúpila na pozemok školy a tak som sa skryl" Povedal a urobil jeho každodenný rituál. Roztrapatil mi vlasy.
,,A čo keby som to nebola ja a ty by si nadvihol úplne neznáme dievča?" Opýtala som sa a vlasy si napravila.
,, Prosím ťa, máš jedinečné fialové vlasy, ktoré tu nemá nikto a teba by som spoznal úplne všade" Pousmial sa a ja som mu úsmev opätovala.
,, Počkáme sa po škole?" opýtala som sa.
,,Jasné, budem tu" usmial sa a ja som prikývla. Potom sme sa bok po boku vybrali spolu do školy. Tam sme sa rozlúčili a každý sa vybrali iným smerom.
V triede som bola už skoro posledná. Bol tam aj on. Nedarovala som mu ani jediný pohľad. Len som si sadla a zahľadela sa pred seba. Zazvonilo a ja som už len očakávala príchod učiteľky a následne koniec hodiny. Učiteľka prišla a my sme sa postavili.
Keď ma zbadala, usmiala sa, a ja som nevedela prečo.
,,Taylor, už ste tu" začala.
,,Máte veľmi milého kamaráta. Včera vám prišiel pre úlohy. Bol ku mne veľmi milý a pozorný, dokonca mi aj pomohol odniesť veci do kabinetu. Ako sa to vlastne volá?" pousmiala som sa nad tým, keď som si to predstavila.
,,Volá sa Blake. Je z druhej Á. A je to môj úplne najlepší kamarát" povedala som a posledné tri slová naschvál zdôraznila. Za sebou som započula zavrčanie. Kútiky úst mi mykali do úsmevu. Takže on nám žiarli?
,,Fajn, tak poďme na učivo.." dohovorila a začala vysvetľovať ďaľšie učivo.
Zbytok hodiny sa nedialo nič zaujímavé. Mala som len ten strašne nechutný pocit, keď som cítila, že ma niekto prepaľuje pohľadom. Keď zazvonilo, všimla som si ako Cameron vybehol z triedy. Len som nad tým pokrútila hlavou a z triedy som si to namierila do chemického laboratória na ďalšiu hodinu. Ked som však prechádzala chodbou, niekto mi ruku priložil na ústa a stiahol ma do chlapčenských záchodov. Mykala som sa a snažila som sa kričať, no nedarilo sa mi. Kto je to, som zistila až keď ma pustil.
,,Čo si to dovoľuješ?!" zvrieskla som na neho.
,,Dovolím si to, čo sa mi len zachce" odvrkol nechutne a znova sa ku mne začal približovať, no ja som automaticky začala cúvať dozadu.
,,Snáď sa zrazu nebojíš?" nadvihol obočie a ja som chrbtom nabúrala o stenu. Prečo zrazu, keď to najviac potrebujem, na wecko nikomu netreba?
,,Teba sa nebojím" povedala som a zahľadela sa mu priamo do očí. Už to musí skončiť. Už kvôli nemu plakať nebudem. Nedovolím mu, aby mi takto ničil život.
Chytil ma za krk a úplne sa ku mne priblížil.
,,To na hodine si urobila naschvál?" opýtal sa a stlačil mi ruku. Chcela som zakričať no tú druhú ruku mal stále na mojom krku.
,,N-Nič, s-s-som ti neurobila" povedala som priškrtene a snažila sa lapiť ako taký dych.
,,A čo, že ťa ten tvoj úplne najlepší kamarát nepríde zachrániť teraz ha?! Kde je, keď ho najviac potrebuješ?!" skríkol mi do tváre a ešte viac sa na mňa natlačil.
,,R-Rozbil by ti hubu, ak by mohol" povedala som a on sa na plné hrdlo zasmial. Potom, sa ale otvorili dvere a dnu vošiel nejaký chlapec. Zapozeral sa na nás trochu zdesene a ostal stáť na mieste.
,,Už končíme, môžeš sa ďalej venovať tomu čo si chcel urobiť!" zvreskol na neho Cameron a chalan zdvihol ruky na svoju obranu. Potom sa stratil znova za rohom.
,,Ja ti radím v dobrom Taylor. Nezahrávaj sa so mnou" šepol mi úplne pri uchu a mne nabehli zimomriavky. Potom ma pustil a ja som sa zosunula na zem. Chytila som si krk a začala som zhlboka dýchať. Slzy som mala na krajíčku, no nerozplakala som sa. Už kvôli nemu nebudem plakať. Budem sa k nemu správať tak ako on ku mne....
Postavila som sa a vybehla z wéciek. Posledné hodiny mi prešli neuveriteľne rýchlo, a ja som bola len rada. Blakovi som napísala, že po škole sa nestretávame, a že mu to potom vysvetlím. No to som ani nemusela. Stretla som ho pred školou. A nebol sám...
Bol tam s Cameronom a mlátili sa...
____________________________
Koniec 😱
Pri kom myslíte že bude Taylor stáť a ktorého ochráni?
Ďakujem za každý vote a koment ❤
VikinessDallas ❤
