Jackovi som nepovedala, že som v škole nebola. Určite by sa pýtal prečo a tvrdil by že ma Cam len kazí a podobné veci. Nemá ho rád, vlastne ho priam neznáša. Najradšej by ho zabil, no zároveň vie že ho mám rada. Keď som mu povedala ako sme sa pohádali s Blakeom a že to čo mu Cameron povedal bola pravda, nechcel mi veriť. Blakea mal vždy rád. Vždy tvrdil že mi dvaja sme pre seba ako stvorení. Chcel mu zavolať no ja som mu to nedovolila. Blake to takto chcel. Len dúfam, že sa mu nič nestalo. Neprežila by som, ak by sa mu niečo stalo. Jediné čo som si priala bolo len to, aby si začal s Camom rozumieť, a aby bolo všetko také úžasné a skvelé ako predtým. Aby som mala pri sebe úžasného najlepšieho priateľa, skvelého frajera a najlepšieho brata. Títo traja mi k životu úplne stačia. A ešte Vicky. S tou som nehovorila už riadnu dobu. Chcela som sa na ňu opýtať Camerona no nevedela som, či je to dobrý nápad. Nakoniec som to však aj tak urobila.
,,Cam? Mohla by som sa ťa niečo opýtať?"začala som a sadla si k nemu na moju posteľ.
,,Samozrejme, čokoľvek"usmial sa a objal ma okolo pliec.
,,Prečo sa s Vicky tak nenávidíte? Prečo ju nemáš rád?"opýtala som sa a zadívala sa mu do očí.
,,Ale ja ju mám rád. Len náš vzťah...sa trocha zmenil. Vieš, odkedy už sme bez rodičov. Vicky ti o tom určite hovorila"prikývla som a on pokračoval: ,,Po otcovej smrti som bol na tom naozaj zle. Nechcel som nič jesť, dostal som sa psychicky na úplne dno. Matka sa zrútila úplne a na pár mesiacov skončila na psychiatrii. Vtedy k nám prišla Kat. Nemal som ju veľmi rád, lebo sa az priveľmi snažila nahradiť našu matku, ak sa mám priznať, ani teraz s ňou stále nekomunikujem. Vicky tu bola pre mňa vždy. Je mladšia odomňa, no mne sa zdalo že bola múdrejšia, robila všetko lepšie ako ja, Katie ju dokonca mala radšej než mňa... a dokonca aj mama. Asi preto som bol k nej potom taký odmeraný... Keď od nás odišla aj naša mama, zmenil som sa. Vtedy sa to celé začalo. Môj život tyrana a badboya. Dokonca som hneď po maminom odchode nastúpil na strednú. Vtedy tam ešte chodil aj tvoj brat. Už vtedy som ťa tam vídaval..."zdvihol na mňa zrak no vzápätí ho aj znova odvrátil.
,,Rád by som svoj vzťah z Vicky znova obnovil a ospravedlnil sa jej aj zato ako som ju v najťažšie chvíle jej života úplne ignoroval"povedal smutne a povzdychol si.
,,Veď to urob"povzbudila som ho a pohladila ho po tvári.
,,Zavolaj jej, stretnite sa"povedala som a už mu podávala jeho mobil.
,,Ja... neviem"povedal a zo zvrašteným obočím na mňa pozrel.
,,Tak jej zavolám ja"usmiala som sa a vytiahla svoj mobil. Cam sa len pousmial, no videla som na ňom, že má trochu strach. Zrejme z jej reakcie. Po pár pípnutiach to zodvihla.
,,Áno?"ozvalo sa v slúchadle a ja som sa zasmiala.
,,Ahoj Vicky, nechcela by si sa zastaviť na chvíľu u mňa? Je to dôležité"povedala som a svoj pohľad na chvíľu presmerovala na Camerona ktorý s obavami čakal čo z toho bude.
,,Ale jasné Tay, za chvíľu som u teba"povedala a hneď na to zložila.
,,Za chvíľu je tu"povedala som Cameronovi a usmiala som sa na neho.
On sa len posnažil o úsmev.
,,Bude to dobré"povedala som a pohladila ho po chrbte. Za pár minút sme započuli zvonček pri dverách. Usmiala som sa na Camerona a išla otvoriť. Vo dverách stala vysmiata Vicky. Hneď ma silno objala a ja som jej to opätovala. Pozvala som ju ďalej a ona vošla.
,,Čo je také dôležité? Tak rýchlo som sa z domu ešte neponáhľala tak dúfam že je to fakt súrne"povedala a zasmiala sa.
,,Áno to teda je"prikývla som.
,,Chcem aby si sa s niekým porozprávala"povedala som a ona sa zatvárila nechápavo.
,,S kým takým?"opýtala sa.
,,So mnou"ozvalo sa za nami a vo dverách stál nervózny Cameron. Pozrela som na Vicky ktorá vyzerala úplne prekvapená. Nepovedala ani slovo. Pozrela na neho a následne znova na mňa. Potom sme sa všetci traja vybrali do mojej izby.
Usadila som ich na posteľ a čakal ktorý z nich urobí prvý krok. A nakoniec to bol Cameron.
,,Vicky, ja sa ti chcem ospravedlniť ako som ťa celé tie roky ignoroval, a ako som pri tebe nebol. Mrzí ma to všetko, uvedomil som si že si už vlastne jediná osoba ktorá mi z našej rodiny ostala"povedal a konečne na ňu pozrel.
,,A čo Katie?"prehovorila Vicky a Cameron sa usmial.
,,Jej sa chcem neskôr ospravedlniť tiež. Ona sa celý čas snažila a bola tu pre mňa a ja som na to nehľadel. Ale Vicky, chcem aby si vedela, že vás mám obe nesmierne rád"Povedal a Vicky ho ihneď objala. Následne sa mu rozplakala na ramene a on ju silno objal. Bola som šťastná, že sa to medzi nimi vyriešilo. Potom som započula, ako či čosi šepkajú ale nerozumela som im. Obaja svoj pohľad namierili na mňa. Nechápala som o čo im ide. Vicky prikývla a Cameron sa usmial.
,,Hmm... na chvíľu si niekam skočím, tak by som bola rada aby ste obaja boli tu keď sa vrátim"povedal a na nás oboch pozrela. Obaja sme prikývli, i keď som z toho nemala dobrý pocit.
Vicky odišla a hneď ako sa zabudchli vchodové dvere, Cameron sa na mňa doslova hodil.
,,Ty si poklad. Ty si to najlepšie čo ma v živote mohlo zastihnúť. Ďakujem ti láska, Milujem ťa"hovoril zatiaľ čo ma pevne stískal.
,,Nemáš zač, už som sa nemohla pozerať na to ako sa obaja kvôli sebe trápite"usmiala som sa na neho a pobozkala ho. Spolu sme tam ležala ešte pár chvíľ, keď som zdola započula buchnutie dverí. Obaja s Camom sme sa postavili a zišli dolu. Pri dverách stála Vicky zo šibalským výrazom tváre. Postavili sme sa k nej.
,,Otvor dvere"povedali obaja s Cameronom a ja som sa bála a čo za nimi nájdem. Pomaly som k ním pristúpila a dotkla sa kľučky. Otočila som sa späť k ním. Obaja sa usmievali od ucha k uchu. Pomaly som stiahla kľučku a a napätím čakala čo, alebo koho tam nájdem.
___________________________________
Tak dnes takto😀
Ste radi že Vicky a Cameron sa udobrili? A koho nájde Taylor za dverami?
VikinessDallas😋
